texty a básne

SVK ENG


=== ja ===
uvítanie
o mne
cv
publikácie
kde som doma
=== výučba ===
vypočítateľnosť
algoritmy a d.š.
pokroč. ef. algo
rýchlostné
roč. projekty
záverečné práce
=== tvorba ===
literárna
poznámky
prednášky
matfyzná
linux a programy
arktická voš
=== ostatné ===
IOI syllabus
obrazy starého otca

Odpoveď

Erató prilietla, pár ľahučkých krokov,
a hneď sa ma pýta: "Môj si už pár rokov,
vieš už, čo je láska?"

Keď starý v kreslo sadnem, v krbe oheň praská,
vtedy príď sa pýtať: "Vieš, čo bola láska?"
Vtedy sa to hodí.

Teraz ti mám vravieť, čo sám sotva tuším?
Láska -- to je teplo, svetlo z ľudských duší,
však, éterická kráska?

Keď rozum nemý, zato srdce je slepé,
v hrdle je hrča, ruky ti strach rozklepe,
to láska sa rodí.

Občas veže staviaš, slovom ti ich zbúra,
dušu tvoju zastrie dňom i nocou chmúra,
aj láska občas raní.

Keď za ruku sa držiac kráčaš svetlom luny,
keď dušou ticho znejú nežnej lutny struny,
vtedy láska rastie.

Zavreté oči nezazrú prvý bozk,
srdiečko plaché roztečie sa sťa vosk
pod dotykmi dlaní...

Keď natiahneš ruku a vieš, že ju chytí
a keď bok po boku kráčať chcete žitím...
Láska -- to je šťastie.

Teraz však mám na teba jednu otázku:
Podobá sa skutočnosť môjmu obrázku?
Erató! Mlčíš?!

Usmiala sa.