texty a básne

SVK ENG


=== ja ===
uvítanie
o mne
cv
publikácie
kde som doma
=== výučba ===
vypočítateľnosť
algoritmy a d.š.
pokroč. ef. algo
rýchlostné
roč. projekty
záverečné práce
=== tvorba ===
literárna
poznámky
prednášky
matfyzná
linux a programy
arktická voš
=== ostatné ===
IOI syllabus
obrazy starého otca

Príchod zimy

Tmu preťal blesk. Na skale, na ktorú po strmej ceste stúpal, zazrel na chvíľu napriek hustému daždu cieľ svojej cesty. Oproti tmavej oblohe sa v kratučkom svetle blesku črtala silueta hradu.

Vtedy si snáď prvýkrát uvedomil svoju únavu. Prekonal vyše tristo míl za taký krátky čas. A navyše stále ešte nevie, či jeho úsilie bolo vôbec na niečo dobré. Ale už je pri cieli svojej cesty.

"Novigrad!" chcel vykríknuť, no keď slovo opustilo jeho pery, bolo len šepotom. Oťažievali mu viečka. Z posledných síl pobodol svojho koňa a ten takisto z posledných síl zrýchlil na chvíľku krok. Ku brane už chýbalo len pár stoviek siah.

Dážď bol čoraz hustejší. Zrazu si plne uvedomil, aká mu je zima. Kýchol. Už dlhší čas zimu ignoroval, zvykol si na ňu, i na to, že kvôli svojmu poslaniu musí ísť len po nociach, ktoré sú na toto ročné obdobie obzvlášť studené, zvykol si aj na dážď, ktorý ho vytrvalo sprevádzal posledné tri dni. Ale teraz sa zima pripomenula v celej svojej sile, akoby sa v ňom dovtedy zbierala. Striaslo ho. Pritisol sa ku hrive svojho koňa. Ešte sto siah.

Oceľové krídla brány sa pred ním hrozivo týčili do výšky. Brána bola zavretá. Tridsať siah. Z rozochvených, zimou skrehnutých rúk sa mu vyšmykla uzda. Dážď sa pomaly menil na sneh.

Konečne. Konečne je pri bráne. Pritisol sa aj s koňom čo najbližšie k nej, aby čo najlepšie využil skromné závetrie, ktoré poskytovala. Pozbieral posledné sily a zabúchal. Jedinou odpoveďou mu bola ozvena. Zabúchal znova. Kôň neuniesol ďalej jeho váhu a zosunul sa na zem. Bol už prislabý na to, aby z neho zosadol. A navyše sa opäť prihlásil o slovo neodbytný spánok. Nechcel zaspať. Vedel, že nesmie. Chcel zakričať, chcel znova zabúchať, ale už to nešlo. Nesmie zaspať! Zavrel oči. Len na chvíľku...

Strhol sa. Koľko spal? Nesmie... Znovu zavrel oči. Bolo to silnejšie ako on. Už nevnímal, keď sa zrazu zažal lampáš na strážnici, nepočul, keď sa onedlho odtiaľ ozval poplašný výkrik, necítil, keď o pár minút nato otvorili bránu a vniesli ho do dvora. Vonku tíško padal sneh. Prišla zima.