texty a básne

SVK ENG


welcome
about me
cv
publications
personal notes
random stuff
IOI syllabus

Zmätení

Každým smerom biela hmla.
Kadiaľ ísť?

Včera...
to sme ešte boli deti.

Kráčali od stromu k stromu,
od značky k značke,
stokrát prešľapaným turistickým chodníkom.

A dnes?
Hmla.
Hic sunt leones.
Kadiaľ ísť, a kam vlastne?
A prečo? Prečo vlastne?
A čo, keď tam budeme?

Nezodpovedané otázky miznú v hmle.
Nie! To my v nej mizneme!
Nedá sa zastať,
hmla sa nám plazí v ústrety.
Tak málo času!

Chytáme sa za ruky.
Koho raz tá hmla rozdelí...
Nechceme jeden druhého stratiť!
Ale musíme ísť ďalej.
Ona si zatiaľ brúsi zuby
a slzy v kútikoch očí už tušia.

Niet mapy tejto krajiny,
pred všetkými ukrytej,
tohto údolia večnej hmly...
Snáď aspoň ľudia ju poznajú,
opýtať sa ich?

Mnohí ňou už dlho chodia...
Nik ju však nepozná celú,
každý len svoju cestu.
Drobný kúsok hmly sa rozplýva.

A medzi týmito kúskami
sa začína prepletať
niekoľko nových ciest.

Našich ciest hmlou.

Odvahu!

...

Každým smerom neznámy život.
Kadiaľ ísť?

Dnes...
sme užte deťospelí...