Charakteristika:
Molybdén je striebrobiely tvrdý a ťažkotaviteľný kov. Je kovom moderných
zbraní. Objavil ho roku 1778 C. W Scheele v neraste molybdenite vo forme
kyseliny molybdénovej. Až r. 1782 sa podarilo J. Hjelmovi získať z kyseliny
molybdénovej redukciou uhlíkom kovový molybdén, veľmi znečistený karbidmi
molybdénu. Molybdén dostal svoj názov zaujímavým spôsobom. Nerast molybdenit
sa podobá tuhe, ktorá sa zasa svojou farbou podobá na galenit. Pretože
olovo sa po grécky nazýva "molybdos", tuhu nazývali starí Gréci "molybdaina".
Podľa tohto Gréckeho názvu pomenovali novoobjavený prvok molybdén.
Na technické použitie sa molybdén vyrába z oxidu molybdénového, ktorý
sa získava z molybdenitu redukciou vodíkom ako feromolybdén alebo termitovým
spôsobom ako molybdénový prach, ktorý sa spracúva práškovou metalurgiou.
Výskyt:
Molybdén je chalkofiloný prvok. 90% všetkého molybdénu sa v prírode viaže
v molybdenite , ktorého veľké ložiská sú v Colorade, Mexiku, Chile, Nórsku
. U nás sa vyskytuje v rudách wolfrámu a cínu. Molybdén je rozšírený aj
v rastlinách, ktoré ho rpijímajú z pôdy. Spásanie molybdénovej pastvy pôsobí
nepriaznivo na dobytok a zamedzuje jeho rozmnožovanie.
Použitie:
Pre vysokú teplotu tavenia sú molybdénové drôty vhodné na výrobu odporov
elektrických pecí a na nosiče , na ktorých sú zavesené wolfrámové vlákna
v žiarovkách. Zliatiny s veľkým obsahom molybdénu odolné proti kyseline
chlorovodíkovej sa osvedčujú v chemickom priemysle. Najväčšie množstvo
molybdénu sa spotrebuje v oceliarstve na výrobu molybdénových ocelí, ktoré
sú výborným materiálom na výrobu zbraní, vysokotlakových kotlov a rúr.
Molybdén je zložkou nemagnetických ocelí na výrobu hodinových pier, britiev
a žiletiek.
Zlúčeniny
Zlúčeniny molybdénu sú výbornými katalyzátormi pri
spracovaní ropy. Molybdénová modrá sa využíva v kožiarskom priemysle a
v priemysle plastov. |