Charakteristika:
Je striebrosivý kov podobný réniu. Bolo pravdepodobne objavené v roku 1925
nemeckým chemikom W.Noddackom a I. Tackeovou ako dopsiaľ neznámy prvok.
Nazývali ho masurium podľa kraja Mazúrsko. Existenciu tohto prvku a jeho
vlastnosti predpovedal MMendelejev, ktorý ho pomenoval ekamangán vzhľadom
na jeho umiestnenie v periodickej sústave. Technécium bolo v roku 1937
pripravené umelo jadrovou reakciou talianskymi vedcami E. Segreom a C.
Perrierom, ktorí zistili, že je to nestály rádioaktívny prvok s polčasom
rozpadu 200000 rokov. Pretože vek Zeme je približne 10 000 krát väčší,
bolo treba predpokladať, že tento prvok aj keby pôvodne bol na Zemi, musel
by sa za ten čas úplne rozpadnúť a zo zemskej kôry vymiznúť, a že teda
v prírode už nemúže existovať. Preto bol objav tohto prvku priznaný talianskym
vedcom a meno dostal podľa gréckeho slova "technétos" (umelý).
Pri nízkych teplotách je supervodivý, zhorí pri spaľovaní v nadbytku
kyslíka na prchavý svetložltý oxid technecistý. Získava sa z odpadu jadrových
reakcií, kde je ho až 6 %.
Výskyt:
V roku 1940 sa jeho stopy zistili v rozpadových produktoch štiepenia uránu
a spektrálne sa zistili aj na Slnku a v niektorých hviezdach.
Použitie:
Nedávno sa zistilo, že technécium je schopné pohlcovať pomalé neeutróny,
čo ho predurčuje na praktické využitie pri tienení jadrových reaktorov.
Zlúčeniny
Roztok kyseliny technecistej je tmavočervený a jej
soli technecistany zabraňujú korózii železa. |