[Predchádzajúci] [Periodická tabuľka prvkov] [Ďalší]

STRONCIUM

                                              Stroncium - Sr

 
Protónové číslo : 38
Konfigurácia : (Kr)5s2 
Fyzikálne vlastnosti : teplota topenia : 770
teplota varu : 1380 
 

Charakteristika: 

Stroncium je stribrolesklý mäkký žltkastý kov, ktorý sa samovoľne zapaľuje karmínovočerveným plameňom. Uchováva sa ponorený do toluénu. Pôvodne bolo drahšie ako zlato. Nazýva sa aj kov červených ohňov a rakiet, a roku 1793 ho pomenoval M. H. Klaproth podľa nerastu stroncianita, uhličitanu stronctnatého, ktorý sa ťaží pri Škótskom meste Stroncian.  Prvok vo voľnom stave získal v roku 1808 H. Davy. 
Získava sa z oxidu stroncnatého , ktorý vznikol vypražením stroncianitu, aluminotermicky vo vákuu. 

Výskyt:

Nachádza sa v niektorých minerálnych prameňoch a v morskej vode, jeho ďalší dôležitý nerast je celestín, síran stroncnatý. Okrem toho je stroncium trvalým sprievodcom nerastov vápnika. 

Použitie:

Kovové stroncium nemá zatiaľ praktické upotrebenie.  Rádioaktívne stroncium je podstatou jadrových elektrických batérií veľkosti zápalkovej škatulky, ktoré poskytujú energiu 15-25 V.Montujú sa do telefónov a rádioprímačov. Švajčiarski hodinári používajú stronciové batérie do hodiniek. 

Zlúčeniny:

Zo zlúčenín sa uplatňuje v pyrotechnike dusičňan stroncnatý, ktorý zafarbuje bengálske ohne a signálne rakety na karmínovočerveno. Sulfid stroncnatý je súčasťou svietivých farieba vhodným depilátorom. Uhličitan strontnatý je vhodný aj na odcukorňovaniemelasy v cukrovaroch stronciánovým spôsobom. Stronciumtitanát sa pre vysoký index lomu uplatňuje v optickom priemysle. 

Reakcie:

Farebný plameň
Rozpustite 10g chloridu strontnatého v 35 g liehu. Takto pripravený roztok horí červeným plameňom. Ak použijeme dusičňan meďnatý dostaneme zelený, ak chlorečňan draselný fialový a ak chlorid sodný žltý plameň.