Protónové číslo : | 23 | |
Konfigurácia : | (Ar)3d3 s2 | |
Fyzikálne vlastnosti : | teplota topenia : | 1890 |
teplota varu : | 3000 |
Charakteristika:Vanád je prvok dopravnej techniky. Je to oceľovosivý lesklý veľmi tvrdý, ale krehký kov. Objavil ho vo švédskych železných rudách roku 1830 švédsky chemik N.G.Sefstrom, ktorý ho pomenoval podľa škandinávskej bohyne Vanadis. Tento prvok objavil už predtým mexický mineralóg A.M.del Roio roku 1801 v mexických olovených rudách a nazval ho erythronium (červenkastý) podľa zafarbenia jej solí. Pretože svoj objav nedostatočne charakterizoval, tento názov sa nepoužíva.Čistý vanád sa získava redukciou fluoridu vanadičného sodíkom.Výskyt:Vanád je disperzný prvok. Nachádza sa v pôde a vo všetkých horninách, no najmä v neraste roscoelite, v železných, medených a olovených rudách. Dôležité nerasty technického významu sú vanadinit - vanadičnan olovnatý a karnotit - vanadičnan uranylodraselný, ktorý sa nachádza v Colorade. Najväčšie ložiská sulfidu vanadičného - patronitu sú v Peru. Vznikli z uhynutých predvekých holotúrií, ktorých krv obsahovala aaž 24% vanádu vo forme hemovanadínu. Vanád sa nachádza aj v muchotrávke tigrovanej, ascidiách, ale aj v rope.Použitie:Takmer všetok vyrobený vanád sa spotrebuje v hutníctve. Prísada 0,1 až 0,,25 vanádu zvyšuje pružnosť a odolnosť pproti treniu konštrukčných a nástrojových ocelí,, prídavok 1 až 2,5% vanádu zvyšuje rezivosť rýchlorezných ocelí.Vanádové ocele sa vyznačujú veľkou pevnosťou v kmite, a preto sa z nich
zhotovujú perá do áut a železničných vozňov. Vanád sa pridáva aj do ocelí
na výrobu žiletiek a britiev a získava stále väčší význam v reaktorovej
technike.
ZlúčeninyVšetky zlúčeniny vanádu sú jedovaté. Podávané v malých dávkach zvyšujú chuť na jedlo. Toto sa v poľnohospodárdtve využíva na kŕmenie prasiat a dobytka.Zo zlúčenín vanádu sa prakkticky používa len oxid vanadičný ako výborný katalyzátor pri výrobe kyseliny sírovej, syntéze amoniaku, atď. Oxid vanadičný dodáva sklu odolnosťultrafialovému žiareniu. |