PREHĽAD NAJDÔLEŽITEJŠÍCH UDALOSTÍ VO VÝVINE JAZYKA A LITERATÚRY
r.863 -príchod Konštantína a Metoda, vznik hlaholiky -prvého písma na zapisovanie staroslovienčiny, preklady náboženských textov a tvorba v staroslovienčine, Proglas -prvá slovanská báseň (predhovor k Evanjeliu, autor Konštantín), cyrilika -písmo, ktoré vytvorili Metodovi žiaci v 10.st.)
15.st. -Slováci používajú češtinu ako spisovný jazyk
1787 -uzákonenie jazyka Bernolákom
1789 -vznik Slovenského učeného tovarišstva
1843 -uzákonenie slovenčiny Ľ.Štúrom
1848 -Žiadosti slovenského národa, vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni
1848-1849 -revolúcia, nástup absolutizmu Viedne, útlm v literatúre až do 60.-tych rokov
1852 -Martin Hatalla -Krátka mluvnica slovenská -zmena štúrovského pravopisu na etymologický (podľa vývinu slov, tak ako dnes)
1861 -celonárodné zhromaždenie v Martine prijalo Memorandum národa slovenského (žiadalo rovnoprávnosť slov. národa a jazyka v Uhorsku)
1862 -prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1864 Martin, 1869 Kláštor pod Znievom)
1863 -založenie Matice slovenskej -predseda Štefan Moyzes (šesťdesiate roky = matičné obdobie)
1867 -rakúsko-maďarské vyrovnanie -začiatok maďarizácie
1874 -zatvorenie troch slovenských gymnázií
1875 -zatvorenie Matice slovenskej

Osvietenstvo (1780-1820)

-začiatky snáh o kodifikáciu spisovného jazyka a šírenie vzdelanosti v celom národe
-Slovenské učené tovarišstvo 	-vznik v Trnave r.1789
-predseda Anton Bernolák, pracoval tam aj Juraj Fándly
-úloha - šírenie a zušľachťovanie spisovného jazyka
Anton Bernolák -uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe západoslovenského nárečia 1787 (v diele Jazykovedno- kritická rozprava o slovenských písmenách)
 		-Slovenská gramatika - učebnica
-Slovár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí - slovník
-bernolákovčina 	-fonetický pravopis (píš ako počuješ napr. ďeťi), neexistovalo- y
-používali najmä slovenskí katolíci, evanjelici používali češtinu
Jozef Ignác Bajza -prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosti -cestopisný román, ktorý je napísaný západoslovenským nárečím, ale vlastným Bajzovým pravopisom
Juraj Fándly	-písal v bernolákovčine
-jeho spisy majú charakter poľnohospodárskej encyklopédie 	-Pilní domajší a poľní hospodár
-O úhoroch a včelách rozmlúvání
-Slovenskí včelár
-dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom

Klasicizmus (1820-1840)
-myšlienka slovanskej vzájomnosti -slovanské národy sa majú navzájom podporovať a spolupracovať, štúdium kultúry slovanských národov
-návrat k antickým vzorom -autorom (Homér, Vergílius), žánrom (epos, znelka, óda, pastierska poézia) a k mytológii (bohovia, múzy)
Pavol Jozef Šafárik	-Slovanské starožitnosti -osudy Slovanov až do 10.storočia
-Dejiny slovanskej reči a literatúry -pojednáva o jazyku a literatúre slovanských národov
Ján Kollár
-Slávy dcera 	-básnická skladba, 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek
-skladá sa z predspevu a 5 spevov
-Mína -básnikova milá- ideál krásy -spojenie jednoduchej, prirodzenej vonkajšej krásy a krásy duchovnej (múdrosť, vlastenectvo)
-autor verí v budúcnosť Slovanov a zatracuje ich neprajníkov
-Národnie zpievanky -zbierka ľudových piesní
-Kollár bol proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny, podporoval tvorbu aj sám písal v češtine
Ján Hollý	 -prekladal antických autorov do bernolákovskej slovenčiny a aj sám v nej tvoril
-eposy z čias Veľkomoravskej ríše Svätopluk, Cirillo-Metodiada, historický epos Sláv - vzorom mu boli Homérove a Vergíliove eposy (vzývanie múz a pod.)
- Selanky- menšie, epické, idylické básne zo života slovenských pastierov
-Na Umku - óda, v ktorej sa prihovára tatranskej múze Umke
Ján Chalupka -dramatik, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali -satirická veselohra
Romantizmus (1830-1850)

-uprednostňuje cit pred rozumom
-hrdinom je silný hrdina, ktorý bojuje proti nespravodlivosti a útlaku, vzdoruje osudu, bráni ľud a národ
-v slovenskej literatúre prevažuje boj za národ a jeho obrodenie, nad osobnými citmi stojí láska k národu a vlastenectvo
-napodobňujú sa žánre ľudovej slovesnosti -piesne, balady, historické povesti
Ľudovít Štúr 	-Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí -potreba uzákonenia spisovnej slovenčiny
-Náuka reči slovenskej -gramatika Štúrovej slovenčiny
-O národných piesňach a povestiach plemien slovanských -o ľudovej slovesnosti
-Slovanstvo a svet budúcnosti
umelecká tvorba:
-zb. básní Dumky večerní (osobná a reflexívna lyrika), Spevy a piesne (prevažujú elégie- žalospevy)
- báseň Rozlúčenie -autor sa lúči s milou, lebo odchádza bojovať za vlasť
- báseň Uvítanie -autor sa vracia domov z cudziny, jeho vlasti hrozia nebezpečenstvá
-1845-1848 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski
-básnik, novinár, jazykovedec, politik
-r.1843 odvolaný z bratislavského lýcea pre vystupovanie proti maďarizácii (na protest vznikli básne Duma bratislavská Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska Janka Matúšku, časť študentov odišla do Levoče)
-júl 1843 -uzákonenie spisovnej slovenčiny (Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža na fare v Hlbokom) na základe stredoslovenského nárečia a s fonetickým pravopisom (ako bernolákovčina)
-máj 1848 -Liptovský Mikuláš -stretnutie predstaviteľov národného hnutia -sformulované Žiadosti slovenského národa -požiadavka zavedenia slovenčiny v úradoch a školách, uhorská vláda ich neprijala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač
-september 1848 -vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom
Samo Chalupka - epická poézia (historické piesne)
Likavský väzeň- uväznený Jánošík verí, že sa dostane na slobodu a bude bojovať proti nespravodlivosti
Branko- motív boja a hrdinskej smrti za slobodu Slovákov (Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som.)
Kráľoholská- Jánošíkova družina sa rozrastá do šíkov bojovníkov za slobodu, autor vyzýva do boja všetkých, ktorí milujú svoj národ
Boj pri Jelšave- víťazný hrdinský boj Slovákov proti Turkom
Turčín Poničan- príbeh slovenskej matky a jej poturčeného syna
Mor ho! -rímsky cisár si chce podmaniť Slovákov, ale tí radšej všetci zahynú v hrdinskom boji proti presile, akoby mali žiť v otroctve
Janko Kráľ- najsubjektívnejší a najrevolučnejší štúrovec, rozpor medzi snom a skutočnosťou
Duma bratislavská -protest proti zosadeniu Štúra z bratisl. lýcea, vyzýva národovcov na odpor
Orol- básnik sa prirovnáva k orlovi, jeho slobodný let v búrkach symbolizuje príkoria v jeho boji za slobodu
Jarná pieseň- báseň venovaná slobode
Moja pieseň- napodobenie na ľudovej piesne
balady: Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko -samotársky, hrdý Janko chce zachrániť zakliatu pannu, ale pri svojej šľachetnej obeti zomiera
Výlomky z Jánošíka -odpor proti panskému svetu
Andrej Sládkovič -zdôrazňuje silu ľudu, jeho lásku k dobru, pravde a kráse
Sôvety v rodine Dušanovej -reflexívne básne
Marína -lyricko-epická básnická skladba, láska k Maríne sa prelína s láskou k vlasti; mladosť nie je vo veku, ale v túžbe po kráse, je stavom duše
Detvan -lyricko-epická skladba v piatich spevoch; Martin a Elena sú predstavitelia hrdého, spravodlivého a počestného slovenského národa
Nehaňte ľud môj -obhajoba Slovákov proti neprajníkom, nádej vkladá do budúcnosti národa
Ján Botto -balady Žltá ľalia, Margita a Besná, Lucijný stolček
-óda K mladosti -odsudzuje nečinnosť, vyzýva mladých k boju za slobodu
-lyricko-epická báseň Smrť Jánošíkova -boj proti porobe, zlapanie a smrť Jánošíka, žiaľ jeho družiny a nečinnosť zastrašeného ľudu; rozpor medzi snom o slobode a skutočnosťou, autor verí, že príde spasiteľ, ktorý zachráni národ
-ponáška na ľudovú pieseň Kukučka
Ján Kalinčiak -historické povesti Boskovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Púť lásky -Žofia sa vydáva vyslobodiť svojho milého Janka Černoka z rúk agu Osmana. Presvedčí ho, ale na spiatočnej ceste Janka zabijú. Žofia zomiera od žiaľu.
Román Reštavrácia -z prostredia volieb
Realizmus (1880-1940)
-opiera sa o pravdivé zobrazenie skutočnosti -postavy so skutočnými vlastnosťami, konflikty odrážajú skutočný život a problémy
-oproti romantizmu sa začína viac presadzovať próza (črty, poviedky, novely, romány)
-prevažujú témy z dedinského prostredia
-predstavitelia:
prvá vlna: Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Elena Maróthy- Šoltésová
druhá vlna: Jozef Gregor-Tajovský, Ľudmila Podjavorinská
tretia vlna: Janko Jesenský

Pavol Országh-Hviezdoslav
debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
lyrika	-prírodná lyrika 	Prechádzky jarom, Prechádzky letom
-ďalšie zbierky básní: Letorosty I, II, III,  Sonety, Žalmy a hymny
-Stesky -osobné úvahy autora o svojom diele
-Krvavé sonety- odsúdenie 1. svet. vojny a utrpenia ľudí v nej

epika -lyricko-epická skladba Hájnikova žena -Hanka, žena hájnika Miška, zabije mladého pána pri jeho pokuse zviesť ju. Miško berie vinu na seba. Napokon sa ale všetko vysvetlí.
-eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský- zobrazuje mravný úpadok slovenských zemanov
-balady Zuzanka Hraškovie -sociálna balada -Zuzanka musí zniesť trápenie od macochy, napokon zomiera, keď sa pošmykne do potoka
-báseň -Na výhone -láska Uľky a Mateja, ktorí si sľubujú lásku aj proti vôli rodičov, lebo ju chcú vydať za iného
Dráma -veršovaná tragédia s biblickým námetom Herodes a Herodias

Martin Kukučín (vlast. menom Matej Bencúr)
poviedky Rysavá jalovica, Neprebudený, Veľkou lyžicou, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae, Mišo
Z teplého hniezda- Matej Rafika odchádza z domu do učenia za krajčíra, úryvok popisuje jeho smútok a obavy pred odchodom z domova
Mladé letá- o láske Miška Jahodu a Ferka Putorisa k Elenke; o žiarlivosti, ktorá ničí ich priateľstvo
romány Dom v stráni- o živote chorvátskych statkárov; napísal počas pobytu na ostrove Brač
Mať volá

Jozef Gregor- Tajovský
poviedky- zbierky Omrvinky, Z dediny -obraz dedinského prostredia
-Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková -ťažký život chudobných ľudí
-Do konca- spomienky na starého otca, ktorého život je až do smrti naplnený zmysluplnou prácou bez zaháľania
dráma- veselohra Ženský zákon - hl. postavy: Zuza Javorová a jej dcéra Anička, Mara a Jano Maleckí a ich syn Mišo, Dora
- ohováranie takmer zničí lásku Miša a Aničky, lebo Dora svojimi výmyslami vyvolá škriepky a nedorozumenia medzi ich matkami; ženské pletky nakoniec musí urovnať Mišov otec Jano
činohra Statky-zmätky -o honbe za majetkom, ktorá ohrozuje lásku a vzájomnú úctu