Charakteristika:
Olovo je mäkký modrobiely kov. Možno ho krájať nožom a písať ním na papier.
Možno ho valcovať, vytiahnuť na tenký drôt, odlievať. Jeho názov pochádza
z rímskych čias. Je 50 krát mäkšie ako oceľ. Vyrába sa pražením galenitu
na oxid a síran olovnatý, ktoré ďalej dávajú surové olovo.
Výskyt:
V prírode je najznámejšou rudou galenit PbS. Na Slovensku sa olovo ťaží
v Banskej Štiavnici. Na Urale sa ťaží vo forme uhličitanu.
Použitie:
Z oloveného plechu sa zhotovujú krytiny na laboratórne stoly, ochranné
kryty a olovené tehly. Vyrábajú sa z neho akumulátory. Zo zliatín olova
je známe tvrdé olovo - literina na odlievanie tlačiarskych štočkov. Zo
zliatin olova a arzénu sa odlievajú broky a lisujú náboje.
Zlúčeniny:
Oxid olovnatý vo forme kyprého žltéhp prášku sa používa
pri výrobe olovnatého kryštáľového skla s vysokým svetelným lomom. Staré
obrazy sú maľované olovnatou belobou - uhličitanom olovnatým. Väčšina zlúčenín
olova je jedovatá.
Reakcie:
Biele útesy
Do horúceho asi 25% roztoku dusičňanu olovnatého
vhoďte kúsok (1cm3) chloridu amónneho. O chvíľu sa začnú vytvárať
biele "útesy", ktoré sa postupne zvyšujú. Reakcia bude prebiehať rýchlejšie
ak doň pridáme pár kvapiek kyseliny dusičnej. |