Charakteristika:
Patrí do skupiny vzácnych zemín, ktoré sa podarilo švédskemu chemikovi
a lekárovi C. G. Mosanderovi v roku 1843 rozdeliť na cériové zeminy a ytriové
zeminy. Z nerastu ytterbitu izoloval chemik J. Gadolin nový neznámy oxid,
ktorému po potvrdení nálezu dal meno ytriová zemina a na jeho počesť bol
nerast ytterbit premenovaný na gadolinit. Chemicky sa zistilo, že je to
borosilikát ytria a železa.
Výskyt:
Vyskytuje sa ako čierny nerast hlavne v Škótsku. V roku 1787 švédsky zberateľ
nerastov Arrhenius našiel v opustenom lome za dedinou Ytterby čierny nerast,
ktorý pomenoval podľa miesta nálezu ytterbit.
V prírode tvorí ytrium spoločné minerály aj s vyššími lantanoidmi.
Použitie:
Doteraz nemá veľký technický význam, niekedy je používaný v kryštáloch
pre lasery.
Zlúčeniny
Zlúčeniny ytria sa svojím zložením analogicky podobajú
zlúčeninám hliníka, no svojim správaním sú podobné zlúčeninám alkalických
kovov. Uhličitan ytria reaguje s voudou rovnako ako uhličitan vápenatý.
Pri žíhaní sa tiež rozkladá. Zliatiny ytria s nekovmi svojím zložením zodpovedajú
intermetalickým zlúčeninám. |