[Predchádzajúci] [Periodická tabuľka prvkov] [Ďalší]

ARZÉN

                                              Arsenicum - As

 
Protónové číslo : 33
Konfigurácia : (Ar)3d104s2 p3
Fyzikálne vlastnosti : teplota topenia : 817
teplota varu : 610 (sublimuje) 
 

Charakteristika: 

Kovový arzén má sivý vzhľad, je krehký a možno ho ľahko roztrieť na prášok. V minulosti bol jedom stredovekých trávičov. Názov odvodený z latinského slova arsenicum mu dal Plinius pre jeho silný a rýchly jedovatý účinok. Jeho zlúčeniny boi už známe dávno, najmä zlatožltý sírnik arzenitý, auripigment, z ktorého chcel rímsky cisár Caligula robiť zlato. Rimanky ho používali ako líčidlo a depilátor. 
Čistý kovový arzén sa získava zahrievaním arzenopyritu bez prístupu vzduchu v hlinených rúrkach. 

Výskyt:

V prírode sa vyskytuje vo veľa nerastoch, v ktorých sa vždy viaže na síru, napr. arzenopyrit, proustit. Arzén sa nachádza aj v prírodných arzenidoch: nikelíne, smaltíne, kobaltíne a gersdorfite. Okrem toho arzén nájdeme aj v niektorých minerálnych vodách. Aj rastliny a živočíšny organizmus obsahujú malé množstvo arzénu. 

Použitie:

V lekárstve sa zlúčeninami arzénu, napr. arzénovou pastou, umŕtvujú zuby a salvarzánom sa lieči syfilis. 
V prvej svetovej vojne sa arzén zneužil na prípravu bojových látok - arzínov s krycími názvami Dick, Clark, Lewisit, atď. 
V niektorých krajinách, napr. v Alpách, používali horali arzenik v dávke až 0,4 g ako povzbudzujúci prostriedok pri výstupoch na vysoké hory. 

Zlúčeniny

Všetky zlúčeniny arzénu sú jedovaté, najmä oxid arzenitý nazývaný arzenik. Používa sa aj v sklárstve na čírenie skloviny a na konzervovanie kože pri vypchávní zvierat a vtákov. 
Pre svoju jedovatosťsú zlúčeniy arzénu vhodné na ničenie škodcov. Na tento účel je vhodný arzeničnan vápenatý, ktorý vzniká ako odpad pri výrobe olova.