Protónové číslo : | 30 | |
Konfigurácia : | (Ar)3d10 4s2 | |
Fyzikálne vlastnosti : | teplota topenia : | 419,5 |
teplota varu : | 906 |
Charakteristika:Zinok je modrobiely kov, na lome kryštalický a lesklý. Je krehký. Na vzduchu je stály, pretože sa pokrýva vrstvičkou oxidu. Bol známy v Indii už 1200 rokov p.n.l. Názov zinku sa odvodzuje z nemeckého slova "zink" (zubatý, rohatý), pretože alpská ruda kalamín uhličitý, z ktorého sa zinok získaval, je vrúbkovaná.Zinok sa získava pražením rúd na oxid zinočnatý, ktorý sa po zlisovaní s uhoľným prachom redukuje. Vyredukované pary zinku sa v osobitnej kolóne frakčne kondenzujú, v hornej časti sa získava zinok bohatý na kadmium, v strednej časti 99,995 % zinok a v spodnej časti sa hromadí zinková huba. Zinok sa často vyrába aj elektrolyticky použitím hliníkovrj katódy a olovenej anódy. Výskyt:V prírode sa zinok vyskytuje najmä v sfalerite, smitsonite a hemimorfite. Zinok je zaujímavý aj biologicky. Vo fialke je ho až 0,05 %, v zuboch 0,02 % a v popole niektorých lastúr 10 - 15 %.U nás sa zinok ťaží v Banskej Štiavnici. Svetový význam majú ložiská zinkových rúd v Kansase, v Austrálii, v Poľsku. Použitie:Polovica svetovej ťažby zinku ide na pozinkovanie plechu a drôtu na laná. Pozinkovanie sa robí máčaním v tavive a ponorením do roztaveného zinku. Pzinkovaným plechom sa pokrývajú strechy, klampiari z neho robia odkvapové rúry, vedrá, vane. Vyrábajú sa z neho elektródy galvanických článkov, objímky žiaroviek a pod.Zinok je aj dôležitou súčasťou mosadzí. Zlúčeniny:Zo zlúčenín zinku, ktoré sú všetky jedovaté je známyoxid zinočnatý ako zinková bieloba, , dobrá krycia farba. Chloridom zinočnatým sa impregnujú železničné podvaly a telefónne stĺpy proti hnilobe. Slabí roztok síranu zinočnatého sa používa v očnom lekárstve.Reakcie:Morský ježDo roztoku chloridu cíničitého ponorte zavesenú zinkovú guľku. Zinok vyredukuje cín z roztoku vo forme lesklých ihličiek, ktoré sa prichytia na zinkovú guľku. |