| Protónové číslo : | 22 | |
| Konfigurácia : | (Ar)3d2 4s2 | |
| Fyzikálne vlastnosti : | teplota topenia : | 1663 |
| teplota varu : | 3260 |
Charakteristika:Titán je ľahký oceľovosivý kov. Technici ho pokladajú za kov budúcnosti. Už v roku 1790 ho objavil anglický chemik a mineralóg W. Gregor v pieskoch rieky Menachal, podľa ktorej ho nazval menachanit. Druhýkrát ho dokázal M.H.Klaproth v roku 1797 v minerále rutile. V čase pomalých komunikácií vedeckých informácií ešte nevedel o objave Gregora. Nový prvok pomenoval titánom podľa mytologických Titánov. Osobne uznal Gregorovu prioritu, ale pomenovanie už chemici prijali.Koncentrovaný nečistý titán prvý raz získal roku 1825 J.J.Berzelius a čistý pripravili až v roku1910..V súčasnosti sa vyrába redukciou železných rúd hliníkom ako ferotitán s obsahom 10 až 15% titánu. Výskyt:Titán patrí medzi desať najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov v zemskej kôre, je ale veľmi rozptýlený v rôznych vyvrelých horninách , v tzv. akceronických nerastoch. Z pôdy ho preberajú rastliny, sprevádza aj železné rudy a pri výrobe železa prechádza do trosky. Z minerálov je to pomerne zriedkavý rutil a anatas - oxid titaničitý..Použitie:Titán je kovateľný a ťažný, možno ho dobre valcovať za studena na plech, rúry i tenučké fólie. Opracúva sa ako nehrdzavejúca oceľ a pre svoju odolnosť voči korózii je vhodný na konštrukcie áut, lietadiel a lodí.. Jeho zliatiny s hliníkom a vanádom sa vyrovnajú nehrdzavejúcim oceliam.Kým zliatiny horčíka s hliníkom odolávajú teplote do 250C, zliatiny s titánom si udržujú pevnosť až do 600C. Titán odoláva aj nízkym teplotám. Rôzne zliatiny s titánom pevné v žiare sa používajú pri stavbe turbín, pri konštrukcii spaľpvacích motorov, sú vhodné pre vŕtaciu techniku, geologický prieskum, sú odolné vplyvom kyselín, zásad a solí. Najpozoruhodnejšia je zliatina titánu s niklom - nitinol. Je ľahká, pevná, odoláva korózii. Má osobitnú, doposiaľ nevysvetlenú schopnosť - nadobudnúť po deformácii a zahriatí znovu pôvodný tvar. Doterajšie vedomosti o použití titánu dokazujú, že ho možno nazvať kovom kozmického veku. ZlúčeninyZo zlúčenín titánu je najznámejšia titánová beloba - oxid titaničitý, ktorá je na vzduchu stála a používa sa v maliarstve. Pridáva sa aj do titánovej masti, proti kožným chorobám.Karbid titánu TiC je veľmi tvrdý a odolný proti kyselinám i zásadám. Taví sa pri teplote 3450C. Jeho tvrdosť sa využíva pri výrobe titanitu adiadúru. Zhotovujú sa z nich rezné nástroje, nahrádzajú drahé diamanty. Karbid titánu sa primiešava aj k uhlíkom oblúkových lámp, aby pokojne horeli. Chlorid titaničitý je dymotvorná kvapalina, ktorá sa používa na výrobu dymovníc vo vojenskej technike. |