| Protónové číslo : | 15 | |
| Konfigurácia : | (Ne)3s2 3p3 | |
| Fyzikálne vlastnosti : | teplota topenia : | 44,1 |
| teplota varu : | 280,5 |
Charakteristika:Fosfor je nekovový prvok, ktorý ohromil svojim svetielkovaním celý svet. Pretože svetlo je grécky "fós", a nesiem "fero", nazvali tento prvok phosphorus.Objavil ho v roku 1669 alchymista H. Brandt v Hamburgu zahrievaním moču s pieskom. Dlho bol svetovou atrakciou .Chemik A.S.Marggraf vyrábal fosfor z apatitu prídavkom kremeňa a koksu už v roku 1743. Takým istým spôsobom sa vyrába aj v súčasnosti. V podstate poznáme dve modifikácie fosforu: biely fosfor, samozápalný rozpustný v sírouhlíku, a červený fosfor, stály a v sírouhlíku nerozpustný. Samozápalnosť fosforu bola príčinou prípravy atraktívnych výrobkov. Z bieleho fosforu a parafínu sa formovali písadlá na steny, na ktorých sa v noci objavovali tajomné svetielkujúce nápisy. Sviečky, ktorých knôt sa namočil do roztoku bieleho fosforu v sírouhlíku sa po odparení rozpúšťadla samé zapaľovali. Výskyt:V prírode sa fosfor vyskytuje v neraste apatite a vo fosforitoch. Predpokladá sa aj v železnom jadre Zeme, lebo meteorické železo obsahuje 0,22% fosforu, kým zemská kôra iba 0,12 %. Najdôležitejšie fosfátové ložiská sú na poloostrove Kola, v Maroku, Tunise, Egypte a na Floride. Na fosfor sú bohaté aj železné rudy v Lotrinsku a vo Švédsku.Okrem toho sa fosfor nachádza aj v rastlinách a živočíšnych bielkovinách, v krvi, v žĺtku, mlieku a v kostiach. Nervová a mozgová hmota obsahuje fosfor vo forme cholínu, čo je glycerínester kyseliny fosforečnej.V ľudskom tele je asi 500g fosforu. Niektoré fosforečné ložiská vznikli v prírode z organických látok, napr.z pancierov rakov, lastúr, kostí a výkalov vtákov, ako napr. známe fosforečné hnojivo guáno.Aj africké ložiská majú pôvod v skamenelých exkrementoch predvekých zvierat - koprolytoch. Použitie:Pre veľkú zápalnosť používali biely fosfor na výrobu prvých zápaliek už od roku 1786. Do fľaštičky s roztokom bieleho fosforu v sírouhlíku sa namočilo drievko, ktoré sa na vzduchu po chvíľke samo zapálilo.Od roku 1790 sa používali tzv. turinské sviečky, ktoré boli preparované na konci bielym fosforom a zatvorené v sklenej rúrke. Po rozbití rúrky sa samé zapaľovali. Neskôr sa zápalky vyrábali tak, že triesky sa namočili do živice alebo do síry a natreli sa vrstvičkou obsahujúcou biely fosfor a okysličovadlo. Škrtnutím o drsný predmet sa fosfor vznietil, zapálil síru a od nej sa zapálilo drievko. Tieto zápalky boli nebezpečné pre svoju ľahkú zápalnosť a jedovatosť - robotníkopv zamestnaných pri ich výrobe ohrozovali fosforovou nekrózou (odumieranie čeľustných kostí) - preto ich výroba bola zakázaná.V súčasnosti sa vyrábajú tzv. švédske zápalky. Hlavička je zo zmesi sulfidu antiminitého, chlorečnanu draselného a gleja. Trecia plôška na škatuľke je zasa zmes červeného fosforu, burelu a skleného prášku. Pri škrtnutí sa modifikácia červeného fosforu mení teplom na bielu, ktorá spôsobí zapálenie zápalky. Drievko zápalky je napustené parafínom, aby lepšie horelo a konce fosorečnanom sodným, aby odhodená zápalka zhasla. V oceli sa fosfor nachádza v stotinách percenta, v surovom železe v množstve až 2 percentá. Fosforom sa legujú automatové ocele. Z fosforového bronzu, ktorý je krehký a výborne sa formuje sa odlievajú sochy, rôzne ozdoby a umelecké mreže. Fosfor je aj dôležitým biogénnym prvkom. Jeho nedostatok v pôde vyvoláva veľké zníženie úrodnosti. Na udržanie úrodnosti treba dodávať rastlinám fosfor v umelých fosforečných hnojivách. Najdôležitejšie z nich sú superfosfát v zmesi so síranom vápenatým alebo Thomasova múčka, ktorá je odpadom pri výrobe ocele v konvertoroch so zásaditou výstelkou. Medzi fosforečné hnojivá patrí aj prírodné guáno, rybia a kostná múčka. Najväčšími producentmi fosforečných hnojív sú USA, Francúzsko a Anglicko. ZlúčeninyOxid fosforečný je tuhý biely hygroskopický vo vode rozpustný, v styku s pokožkou spôsobuje popáleniny a je jedovatý. Používa sa na výrobu kyseliny trihydrogénfosforečnej a ako vysušovadlo.Kyselina trihydrogénfosforečná je kvapalná bezfarebná vo vode rozpustná a nejedovatá. Používa sa na výrobu fosforečnanov a na antikorozívnu úpravu železa a zinku - fosfátovanie. |