;)
Tretia stovka v rade, toto si nemozem nechat ujst. Takmer sa to podarilo frisbee festivalu, ktory je v tom istom case, ale nakoniec u mna zvitazila chut dosiahnut hetrik. Tyzden pred stovkou to vyzeralo, ze sa z neba ma za vikend vyliat 10mm vody, ale tie predpovede za vela nestoja. Zoberiem si teda dazdnik.
Pobalil som sa skromne podla minuleho roku, akurat navyse beriem superovocie kustovnicu a iontak v prasku.
;)
Podla vzoru z clanku od Miroslava Straku beriem este staru indulonu, nech ju miniem kludne aj celu.
Rano budik 4:10, lahke, ale energeticke ranajky, 5:30 som uz na starte a vypisujem prihlasky aj za ostatnych.
Runkeeper (mobilna aplikacia na sledovanie trasy) zapinam 5:56, co je nas cas odchodu. Kvoli meskajucemu vlaku vyrazame len styria, ostatni nas niekde dobehnu.
Tempo mame dobre, takto by sme boli medzi vitazmi. Miname Kamzik, predbiehaju nas ultrabezci a na Biely kriz prichadzame 8:08.
Tam zistujem dve neprijemnosti. Prvou je to, ze sa mi v batohu vylial dzus. Vydychol som si az v momente, ked som zistil, ze aspon nahradne ponozky su suche. Druhu neprijemnost po vyzuti sa boli zacinajuce pluzgiere na vnutornej strane paty. Zjavne nove a kvalitne vibramy su vacsie zlo ako natretie indulonou dobro. Mal som si dat radsej stare, derave, ale aspon vychodene vibramy. Tak aspon si to namazem este vacsou vrstvou indulony a ideme dalej. Sance na uspech klesaju, ale snazim sa to ignorovat. Tiez sa snazim opatrne naslapovat pri stupani do kopca.
Napriek tomu mame tempo dobre, kedze ti, co im meskal vlak, nas stale nevedeli dobehnut. Cestou sme sa dali do reci so skusenym stovkarom, co uz isiel dvadsiatu, ale vraj to nie je vela, lebo pozna jedneho, co ich ma za sebou uz 200. Raz sa mu stalo, ze lezal nevladny na Vapennej a dvaja okoloiduci ho museli kriesit. No isiel rychlejsie ako my, takze sa nam onedlho stratil.
Kratke obcerstvenie davame len na Somarovi, chceme totiz minimalizovat pocet zastaveni, najlepsie keby ich bolo len 14, ako na krizovej ceste.
Cudujeme sa, ze na Troch kamennych kopcoch nie je kontrola, takze ziaden cukrik nedostaneme.
Na Pezinskej Babe 11:13 dobiehame Bzdusa a Kaju, ktori nam stale utekali, mozno kvoli turistickym palickam. No ja preferujem chodenie len nohami, aby som sa v tazkych situaciach zvladol este rukami napit.
Dostavame palacinku s lekvarom, Kamila kupuje kofolu na doplnenie cukrov. Mierne mrholi, uz sa tesim ako vyuzijem dva prsiplaste a dazdnik. To som este netusil, ze to bol najsilnejsi dazd celeho vyletu. Ale keby som nemal dazdnik, tak by urcite prsalo. Pred odchodom este na paty aplikujem indulonu a stihli dobehnut Boogie a Filip, co cakali na zmeskany vlak na starte. No my na nich necakame, urcite nas dobehnu este raz.
Na Cmelku bolo vela ludi, akysi spolok chovatelov tibetskych dog, ako som sa neskor dozvedel. Miname niekolko smerovnikov a zastavujeme az na Skalnatej, z ktorej su pekne vyhlady na najblizsie useky trate. Po zapise do vrcholovej knihy zbiehame na Cermakovu luku, cestou sa este dorutia Boogie a Filip.
Cermak stihame v case 13:18. Cas mame dobry, aj ked doteraz nas vela ludi predbiehalo. Naozaj by som o nich nepovedal, ze viac ako polovica z nich tu stovku nedokonci. A ze odteraz budeme hlavne my predbiehat inych. Bzduso s Kajou vyrazaju skor a to vobec netusia, ze ich uz nedobehneme (len predbehneme). Ale aspon sa ocitnu na 10 sekund v hlavnych spravach STV.
Stretavam este Dusana, s ktorym som kedysi davno chodil na karate. Tiez sa objavuje aj v spravach.
Doplname vodu z najlepsej studnicky, aplikujem si indulonu na paty a ideme dalej. Pri Hubalovej si vyberame oboru, nie je to kratsie, ale aspon nemusime slapat tolko do kopca na Taricove skaly. A mozno uvidime muflona.
Zbiehame dole do Solosnicej doliny a pri vystupe na Vapennu si vyberame cestu po hrebeni cez Malu Vapennu. Je to trochu rychlejsie ale hlavne krajsie a panoramaticke. Na Malej Vapennej si davame pauzu, Filip testuje svoj horolezecky talent na skale. Tu som zistil, ze som zabudol cestou fotit. Tak tu su fotky:
;)
;)
;)
Velku Vapennu zdolavame v case 16:26. Uzivame si posledne silne slnko, Kamila robi rozhovor pre STV a zdrhame rychlo prec, lebo chcu pocut suvisle vety. Na Mesacnej luke sa zastavujeme len kvoli peciatke a vode a ponahlame sa dalej.
Najblizsie zastavenie na viac ako minutu je az na Bukovej. Viaceri uz mali problemy. Kamilu posledne minuty bolelo koleno, Boogie mal problem s chodidlami - a to nechodil bosy ako je u neho bezne, Filip mal nieco s celou nohou. Ja len tie pluzgiere na patach, ale vdaka indulone to bolo rovnake ako na Bielom krizi. Poslednych 500 metrov som dal este sprint do krcmy, aby som predbehol zopar stovkarov a objednal 4 gulase. Minuly rok nam totiz nezvysil a museli sme si dat drzkovu.
Vsetci uz davno hovorili, ze sa rozhodli, ze sa v Bukovej rozhodnu pokracovat, takze sa tak museli zariadit. Davame si 40 minut pauzu, prelepujem si pluzgiere paskou, aby som ich uz nemusel mastit indulonou a ideme dalej. Prekvapivo je este svetlo. Minule sme prichadzali do Bukovej uz za tmy. Cas odchodu je 20:50.
Sokolske chaty produkuju hluk siroko - daleko, takze k nim nebol problem netrafit. Tam sa stalo jedine zle odbocenie, co nam sposobilo predlzenie trasy len o 300 metrov. To je celkom uspech oproti bludeniam v minulosti.
Domaci nas povzbudzovali, akoby sme boli na Tour de France. Kricali "hop, hop, hop, uz len 22 kilometrov". To celkom pozdvihne naladu a my pokracujeme dalej do temneho lesa. Znacenie tam je turistickymi znackami, bielymi faborkami a odrazkami na stromoch. Moja nova celovka s dosvitom 300 metrov nema problem. Preto idem prvy a hladam cestu. Uz sme teda nezabludili.
Ked sme vysli na asfaltku, tak mi ostatni sice neverili, ze treba ist v protismere, ale inu moznost nemali, tak museli ist so mnou. Na Rakovu prichadzame 22:45. A to sme o nej hovorili, ze polnocna kontrola.
Kazdopadne je to najlepsia kontrola, je na nej vatra, caj, cesnacka a tento rok novinka - medovina.
Kazdy rok je nejaka ina tema tohto stanovistia - druha svetova vojna, potom egypt, teraz to bolo nieco magicke.
Chvilu sme si posedeli, co sa ukazalo ako fatalna chyba. Filip bol na tom zle a Boogie podobne, skusali to rozhybat, ale neslo to. Potom vraj prespali v nejakej psej bude a rano stopli nieco do Bratislavy.
Dalej sme isli uz len dvaja, vystverali sme sa do sedla Mihalinova a Dobru Vodu sme dali v rekordnom case hodinu a 40 minut. Cely cas sme len predbiehali. V Dobrej Vode mala byt vraj ziva hudba, ale uz asi vsetci spali, a nic tam nehralo, tak sme si ani nesadli a isli dalej do ciela. Pre jednoduchost znovu volime asfaltku.
Podobne ako minuly rok aj teraz davam sprint na cielovej rovinke a vo dverach sa zrazam s Borisom, s ktorym som siel minuly rok. Dostavame peciatky s casmi 3:10 a 3:15 a diplom.
Autobus ide 6:15 z centra Brezovej, takze po 2 hodinach spanku nasleduje este jeden kruty 2 km presun.
Zaver:
Tento rok som uz nemal skoro ziadne bolesti s vynimkou niektorych drobnych svalov, sliach a uponov, ktore bezne nepouzivam. Jediny problem boli nove vibramy, co mi spravili male pluzgiere na patach, ale indulona a lepiaca paska to zachranili. Ale lepit pluzgiere uz nikdy viac. Nejde to dole ani namacanim, tak som si to len tak poobstrihoval okolo pluzgierov.
Regeneracia tiez trva podstatne kratsie ako predtym. Uz v pondelok sa chystam na trening. Mozno budem hrat naboso, ak neobujem kopacky.
Takto sa nam darilo minuly rok.
Takto sa nam darilo predminuly rok.
Zaznam trasy na runkeeper.com - vdaka externej baterke z dealextreme.com mi to vydrzalo zaznamenavat cely cas
Reportaz na STV
Reportaz v Trnavskom Hlase
Zapisky Miroslava Straku
Fotky Pete Greena
[ 1 comment ] ( 1262 views ) | permalink |
( 2.9 / 1010 )Minuly vikend som v priebehu 23 hodin padol asi 130 000 krat.
Podla wikipedie chodza je sustavny sled padov, ktorym jedinec zabranuje striedavym vysuvanim pravej a lavej dolnej koncatiny.
Ide o akciu Trnavska stovka, na ktorej som sa zucastnil uz po druhy krat. Minuly rocnik nam to trvalo 22 hodin a regeneracia trvala 3 dni. Tento rok to horsie byt nemoze, lebo stvrty den mam statnice.
Pobalil som sa skromne, z nasledovneho obrazku som skonzumoval vsetko okrem jednej zemle:
;)
Rano budik o piatej, v pohode sa stiha start o siestej. Na starte si z vykladu vykonnostnych odznakov vyberam rovnikovy (=40 075km) - mam novy zivotny ciel:)
;)
Z Bratislavy vyrazame 6:15 s byvalym spoluziakom Jurom len dvaja. Ratame s tym, ze sa k nam podobne ako minuly rok pridaju dalsi. Cesta ubieha rychlo. Preficali sme okolo par smerovnikov a 8:20 sme na Bielom Krizi, kde je prva kontrola. Stretavame tam Borisa, Jurovho basketbaloveho spoluhraca, ktory dokazal zdolat Elbrus (to inak aj ja planujem).
Po 20 minutovej pauze ideme dalej, miname zopar smerovnikov, tesime sa z pekneho pocasia a vyhladov:
;)
O chvilu sme na Troch Kamennych kopcoch, kde je dalsia kontrola. Dostavame cukrik, peciatku a makame dalej. Cudujeme sa, kde su tam tie tri kopce. Jedine, na co sme prisli, boli vyznacene koty, ktore boli zasypane kopou kamenov, aby ich nazvalilo. Bolo ich ale viac ako tri.
11:20 dorazame na Pezinsku Babu. Tempo mame dobre, ale dost casu sme stratili cakanim v rade na kofolu - pred nami si niektori objednavali 8 piv, 4 kavy a podobne. Najblizsia krcma je az v Bukovej, takze si asi robia zasoby na 40km dopredu.
V krcme vidime asi najstarsieho ucastnika, ako si dava polievku a pivo. Uvazujeme, ci to zvladne. Skoda ze som sa nestavil, lebo som mu veril a v cieli bol dokonca pred nami.
Medzitym prisli aj Peto (moj buduci kolega na matfyze, ked spravim prijimacky na doktorandske) s Mirkou, tak sme isli dalej styria.
;)
Celkovo sme sa na Babe zdrzali hodinu - to len ukazuje, co sa da do buducnosti zlepsit. Na dalsom useku stretavame postarsieho skuseneho chodca, ktoreho sme predbiehali do kopca a dole kopcom predbiehal on nas s tym, ze nam vitazstvo len tak nenecha, a zajtra ide na ortopediu. Celkovo inak stretavame vela zaujimavych ludi.
Na Cermak prichadzame 14:00. Kym ide Juro po vodu, ucim sa na statnice aproximacne algoritmy. Prelepujeme si nohy - mne specialna termoponozka derie lavu patu, Juro ma prvy pluzgier na boku chodidla. Pripravujem sa na prvu krizu - minuly rok som nasledujuci usek zacal krivat a zaostavat. Teraz sa snazim stale trochu viac zatazovat nohu, ktoru menej citim, aby som tomu predisiel. Bolo to celkom uspesne - az do konca som mal vsetky bolesti symetricke.
Prechadzame cez oboru, no bohuzial sa ziadnemu muflonovi nepodarilo stretnut nas. Dobiehame aj Borisa a teda najblizsi usek idu nase dve skupiny spolocne. V Solosnickej doline ani len nezastavili, takze ziaden strecing pre najvacsim vystupom na Vapennu sa nekonal. Osobne mi to moc nevadilo, a potesilo ma, ze sme isli skratkou, ktora bola ovela strmsia ako bezna cesta a isli sme aj cez Malu Vapennu, ktoru sme minuly rok minuli.
17:18 sme na Vapennej, takze samotny vystup nam trval len 58 minut! Neuveritelne, co sa ja teraz chromy v posteli nedozviem. Na vrchole posledny krat vidime slnko, z viacerych stran postupuju cierne mracna gigantickych rozmerov.
;)
Ale na nas este slnko pecie, tak susime tricka a prelepujeme nohy. Definitivne si vymienam ponozky a minam aj posledne leukoplasty (minul som uz celu lekarnicku). Ako najlepsia metoda lepenia leukoplastov sa ukazuje "do kriza". Mame za sebou len 48km, no az do ciela som uz svoje nohy nechcel ani vidiet.
Po 35 minutovej pauze sa ponahlame dole, co sa ukazuje ako osudne v momente, ked sme zbadali zltu znacku. Podla mapy usudzujeme, ze najlepsie je vratit sa na Vapennu. Ale aspon sme cestou videli jaskynu Haviaren. Po cervenej sa dostavame na mesacnu luku, kde si davame dalsiu peciatku, doplname vodu, ked v tom nahle zahrmelo a spustil sa riadny lejak. Nastastie je tu celta asi 4*4 metre, pod ktoru sa v nudzi schovalo asi 45 ludi.
; "tu_bude_fotka_tlacenice_pod_celtou_od_neznameho_fotografa")
Mame poriadne stastie - siroko-daleko sa nenachadzal ziaden iny pristresok. Ked tento tropicky monzun zoslabol, rozbiehame sa dalej, ale pre istotu mame prsiplaste poruke.
Nasledny trojhodinovy pochod za striedania dazda a sucha bol celkom v pohode. Ked sme stali, pravidelne nas predbiehala skupinka s asi najmladsim ucastnikom (odhadom 11 rokov), ale ked sme slapali, tak sme predbiehali my ich. Islo sa nam dobre - rozpravali sme sa, dokonca az tak, ze sme zabludili. Ale stale sme boli na cervenej, takze nas nemohlo znepokojit, ze pomerne rychlym tempom sme z Cervenej hory zbehli dole na asfaltku namiesto znackovych 35 minut za "az" 33 minut. Ani to, ze sme namiesto doliny s vodnou nadrzou Bukova videli Zahorsku nizinu (pripisovali sme to zlej viditelnosti), ze na tej asfaltke islo neobvykle vela aut, ze sme prehliadli odbocku na zelenu...spamatali sme sa az pri tabulke Plavecky Peter.
Ked sa pozriete do Jurovej mapy, uvidite z Cervenej hory viacero cervenych znaciek, z ktorych dve maju dost podobny profil, no a my sme isli tou horsou pre nas. Toto mohol byt zasadny uder do nasej psychiky, no dohodli sme sa, ze pojdeme po asfaltke do Bukovej a budeme stopovat. Najprv nam nikto nezastavoval a uz to vyzeralo, ze budeme mat trasu o 5km asfaltky dlhsiu ako ostatni. Oprotiiducich aut bolo viac - odvazali stovkarov, co skoncili v Bukovej. Obcas nam niekto zablikal, zatrubil, pripadne nam zazelali vela stastia. Urcite sa museli dost cudovat, kadial to ideme. Ale nakoniec nam niekto zastavil a predlzenie trasy uz nebolo take vyrazne, len 2km.
V Bukovej nas cakali Martin (moj otec) a Marek (moj bratranec), ktori sa k nam pridali na nocnu cast. Auto nechali v Brezovej a autobusom sa doviezli do Plaveckeho Petra, odkial si spravili malu pripravu, aby zvladli nase tempo. No lejak ich donutil zdrzat sa dlhsie v krcme.
Gulas sa minul, takze nam ostala drzkova, no lepsie ako nic. Mirka tu konci, ale pridava sa Boris, ktoreho spolubojovnici to vzdali.
;)
O jedenastej sa teda siesti vrhame do ciernej tmy. Z tejto casti si vela nepamatam, len to, ze som celovkou svietil na nohy niekoho predo mnou a opakoval som pohyby, aby som sa vyhol kaluziam a bahnu. Vobec sme nebludili (teda aspon si to myslim) a 0:50 sme sa ocitli na Rakovej. Posledni pred nami tu vraj boli o stvrt. Povbudive. Ale je to jednoznacne najlepsia kontrola, lebo kto chcel, mohol si dat teply caj, cesnacku a dalo sa zohriat pri vatre, ktoru bolo vidiet dodaleka.
Podobnym sposobom sme isli dalej, az na to, ze sme znovu isli zlou cervenou a do Dobrej Vody sme nakoniec dorazili modrou od Katarinky, co nam sposobilo predlzenie trasy o 500m, zamokrenie az do pasa kvoli vysokej mokrej trave, ale zato sme sa mohli pokochat nocnou oblohou, lebo bola velmi dobra viditelnost. Pred Dobrou Vodou si otierame vibramy, nechceme im predsa znecistit celu dedinu blatom.
Zatial som nemal ziadne problemy, akurat vzdy trva par minut na rozhybanie po kazdej pauze. Tuto kondicnu vyhodu oproti minulemu roku pripisujem absolvovanemu polmaratonu a niekolkym frisbee turnajom.
Z Dobrej Vody volime asfaltku kvoli jednoduchosti chodze - staci ist za niekym a pritom driemat. Pomaly sa zacina briezdit...
Poslednych 200 metrov davame s Borisom zaverecny sprint do ciela, a cielovy cas mame teda 5:05. Ostatni dosli o 5 az 15 minut neskor (Peto mal problemy s kolenom). Oproti minulemu roku sme boli na nohach o 35 minut dlhsie, ale vdaka bludeniu sme presli o 3km dlhsiu trasu. Taktiez sme mali dlhsie pauzy.
V cieli uz bolo vela ludi, ktori cakali na prvy ranny autobus.
;)
Dalsi rok sa chystam znovu, ale startovat treba skor, aby sa stihol gulas v Bukovej a aby mali na Rakovej teplejsi caj. Vraj sa da uz od pol 6.
Takto sa nam darilo minuly rok.
[ 3 comments ] ( 240 views ) | permalink |
( 3 / 1123 )Pred 4 rokmi sme si robili na jednu bojovku luky. Boli ale dlhe, tazke, tazko sa napinali, proste neprakticke. Necudo, ze odvtedy ten moj zapadal prachom. Ale dnes som to zmenil.
Povodny luk sa skladal z dvoch vnorenych trubiek. Vonkajsia mala na okrajoch zarezy, aby sa tam udrzala tetiva. Tiez bola oblepena hnedou kobercovkou a este priesvitnou lepiacou paskou. Rozobral som ich, hla:
;)
Trubky tvoria takmer 100% hmotnosti. Takze som z tej vonkajsej odresal 30cm kusok na madlo, ci ako sa to vola - ta cast, ktoru drzim a prechadza tade sip. Potom som mal este napad, ze by tetiva mohla nejak prechadzat vnotrom trubky a stacil by mozno len jeden zarez, len som to nedotiahol do konca:
;)
Potom sa mi zdalo, ze ta vonkajsia trubka je moc biela a hnedu pasku nemam. No mame v kupelni novu tapetu, tak som sa spytal, ci nam nejaka ostala. A zrovna to bol kusok presne na tu cast luku. Ta tapeta bola samolepiaca.
;)
Nasleduje najtazsia cast - tetiva, rozhodol som sa pripevnit je klasicky, dva zarezy na okrajoch, asi taketo:
;)
Vyroba trvala asi 2 hodiny, ale bolo to zadarmo:) Cely luk napnuty vyzera takto:
;)
[ add comment ] ( 3405 views ) | permalink |
( 3.1 / 1185 )Doteraz sa mi vsetky tury zdali kratke. Nepoznal som ten pocit, ze "uz mam dost". Preto ked som sa dopocul o tejto akcii, hned som si vyhladal vsetky informacie a dufal som, ze sa budem moct tento rok zucastnit. Vobec som necakal taku hojnu ucast a uz vobec nie znamych ludi. Vedel som, ze netreba podcenit pripravu, inak z toho bude peklo. Z clankov, co som precital som si predtym vobec nevedel predstavit nasledovne stavy:
"pomalicky s bolestami dokrivkavame k smerovniku"
"sme ako handrove babiky"
"nohy su uplne zdrevenene, tazke ako centy"
"krivajuci zastup na smrt unavenych spinavych zanedbanych stovkarov"
No aj tak som sa nijak vynimocne nepripravoval. Len som si dvakrat vybehol na Kobylu.
Piatok vecer
Pobalil som sa co najuspornejsie, podla rad skusenejsich
;)
a nastavujem tri budiky na 4:44 a idem spat 22:40.
Sobota
Rychlo sa zbalim a idem na stanicu...prichadzam 5:50, no uz tam je asi 100 ludi. Adam, Marek a Kika su uz registrovani (predtym som poznal len Adama). Po 5 minutovom vystati rady dostavam startovacie cislo 154 a o 6 vyrazame. Musime udrziavat rychle tempo, nemozme robit pauzy. Do kopca mame priemer 5km/h, dole kopcom 7. Ale aj tak nas predbehuju taki, co to chcu prejst klusom. No moc im neverime, ze zajdu dalej ako po Cermak. Prva zastavka 8:15 Biely Kriz. Peciatka, rychly strecing, banan a hned pokracujeme. Nezastavujeme ani len na kopcoch s peknymi vyhladmi - na to sme tu neprisli:) Keby sme zastavovali, hrozi ze to neprejdeme cele. Takze az peciatka na Troch Kamennych Kopcoch, dostali sme aj cukrik a hned pokracujeme. Obcas sa aj brodime takymito mociarmi:
;)
Na Pezinskej Babe tajna kontrola - dohodli sme si pauzu 15 minut na jedlo a strecing. V ohrade si kon pyta od nas jest...ako keby mu nestacila ta kopa sena, co ma v senniku:) Pochybujeme, ze by taky kon, co sa len prechadza v ohrade, zvladol stovku. Je 10:30 a vyrazame. Caka nas velke stupanie, kazdy ide svojim tempom, no potom ideme zase spolu. Adam rozpucil taku plechovku na ceste, netusil, ze moze byt este plna piva. Niektori si asi pripravuju dopredu zasoby, rozlozia ich po trase, aby ich nemuseli brat v batohu. Vrchol Skalnata - cvak fotakom:
;)
ale nezastavujeme, najblizsie az na Cermaku.
Tu zacinam pocitovat jeden konkretny sval na lavej nohe, ktory asi v beznom zivote moc nepouzivam. Snazim sa vystrecovat, ale aj tak najblizsich 15 km je to Prva Kriza. Obisli sme Taricove skaly - vraj najkrajsie miesto v Malych Karpatoch. Skoda. Ale usetrili sme mozno aj 100 metrov prevysenia.
Nasleduje vystup na Vapennu - hrozivo vyzerajuci strmy kopec, 500 metrov prevysenie, ze vraj kto uz vyjde na Vapennu, tak prejde celu stovku. No uvidime. Napodiv to nebolo az take zle - lepsie sa mi islo hore kopcom ako dole. Na Vapennej sa cakame, fotime pekne vyhlady.
;)
Od Vapennej sme uz isli siesti, pridali sa k nam este Basa a Katka. Dalsia kontrola na Mesacnej luke bola so studnickou, ale dlho sme necakali, lebo sme zistili, ze nemame az taky dobry cas, ako sme mysleli. Nasleduje dlhy pochod do Bukovej bez zastavenia asi 3 hodiny. Ked som zastavil, aby som sa napil a kvoli tvrdej asfaltke dal do vibram specialne protiotlakove gelove vlozky, potom som musel ostatnych dlho dobiehat.
Konecne sme sa dockali o tristvrte na 9 vytuzeneho gulasu v Bukovej. Stal sice 2.30 eur, ale stal za to. Kika uz dalej nemohla ist, ale mala zabezpeceny odvoz. Pred nami prislo do Bukovej len 130 stovkarov. Takze sme na tom este celkom dobre. Dalej ideme len piati. Zacalo sa stmievat, je to akcnejsie. Najprv sa nevieme rozhodnut, ci po zelenej, alebo cervenej, no nakoniec to bola cervena. Z tejto casti si moc nepamatam, len tolko, ze sme sa rozpravali a bludili sme, az sa k nam pripojili dalsi stovkari. Spolocne sme uz nejak trafili na Rakovu, len boli to utrapy. Ako vravi iny clanok: Martyrium. Nohy som prekladal len silou vole. Teda len lavu, prava bola este v pohode. Na Rakovej nas cakala vojenska kontrola aj s obcerstvenim.
;)
Tak dlho sme sa obcerstvovali (mozno 5-10 minut), ze nam ti skuseni stovkari usli. Aspon ze vieme, kade mame ist. Ideme pomaly, uz skoro vsetci maju otlaky, alebo su inak postihnuti:) Cesta sa zdala ovela dlhsia ako v skutocnosti bola. Nekonecne stupanie vyvrcholilo sedlom Mihalinova. Z tade to mal byt kusok do Dobrej vody, len to trvalo velmi dlho. V tme sa neda velmi odhadnut rychlost, ale bola asi 2 krat mensia ako pocas beznej tury. Potesili nas svetielka Dobrej Vody. Predbehli nas este dvaja stovkari a konecne sme sa doteperili na kontrolu v krcme.
Boli tam taki podgurazeni domorodci, ktori o 2 v noci vyspevovali najnovsie hity od Horkyze Slize. Vraj pred nami prislo len 60 stovkarov. To znamena, ze tych 70 to asi zabalilo v Bukovej, kedze sme nikoho nepredbehli. Rozhodujeme sa, ci ist asfaltkou ako ostatni, alebo po cervenej, ktoru pozname. Nakoniec si nechavame poradit a ideme po asfaltke so skupinkou, ktora nas dobehla. Tato faza bola ovela lepsia ako predchadzajuca, lebo ma uz zacalo boliet vsetko na nohach a lahsie sa mi ignorovala lava noha. V praxi to znamena, ze som nemusel krivat:) Nahodili sme take tempo, ze za hodinu a tristvrte sme uz boli v cieli. Potom uz len finalny sprint po cielovej rovinke a po schodoch na prve poschodie pre diplom. Tam uz bolo asi 50 spiacich turistov, ktori cakali na autobus. My sme mali stastie, ze nas odviezlo auto. Takze prva stovka zvladnuta, o rok sa ide znova:)
(toto bolo pisane den po stovke v posteli, chromy a nevladny, jedlo a pitie mam pri posteli)
[ 3 comments ] ( 767 views ) | permalink |
( 3.1 / 1293 )Ako prve treba mat drevo. Mne posluzili take drevene listy. Boli sice stare, ale pevne, nezlomitelne rukami/nohami. Na cepel s ruckou som vyhradil 150 cm. Zastitu tvoria dva asi 30cm kusy spojene, v strede sa vytvoril taky otvor pre hlavnu tyc. Do kazdej z tych dvoch casti zastity teda treba vyrezat polovicu toho otvoru. Nakoniec sa to vsetko pospaja, ako to ma byt a zosrobuje.
Dalej treba mat mirelon s priemerom asi 10 cm a dlzkou 2 metre. Pozdlzne sa rozreze na polovicu. Toto vsetko je vidno na prvom obrazku, lebo to boli najlahsie casti konstrukcie.
Nasleduje sitie. Aby mirelon drzal na dreve a nevyzeral ako kyjak, tak ho treba ohnut do opacnej strany ako je prenho prirodzene. Preto sitie zacina ako na druhom obrazku.
;)
;)
Mozno to nebolo uplne optimalne, casom spomeniem take vylepsenie. Este k tomu som zacal nitou a to bolo uz uplne nevhodne. Treba sit bud nilonovou nitou alebo spagatom. Musi to byt poriadne pevne a uzlik sa nesmie dat prevliect cez dieru.
Dalej treba ten mirelon ohnut do neprirodzenej strany a spojit opacne konce. Samozrejme tak, ze sa dovnutra uzavrie cepelova cast dreva ako na tretom a stvrtom obrazku.
;)
;)
Casom som si uvedomil, ze na zvysenie pevnosti a pre lepsi komfort pri siti je vhodne obtocit spagatom cepel pri kazdom stehu. Nie celu cepel, ale treba preskocit dva rady dier. Lepsie povedane, ked sa ide ihlou na lavej strane zhora dole, dalsie prepichnutie bude na pravej strane zdola hore, pricom ide nit okolo celej cepele v smere hodinovych ruciciek. To cele pri pohlade zhora na mec, teda ze ti prave ide prebodnut oci. Tuto specialnu techniku je vidiet na piatom a siestom obrazku.
;)
;)
Cepel sa ukonci takym spicom, ktory sa obsije co najviac aby sa nim dalo teoreticky aj bodat, aj ked sa nebude.
;)
;)
Z mirelonu potom ostali take kusky ako na deviatom obrazku...co s nimi? No predsa skraslit cepel, lebo je prilis rovna. Zvysky sa rozdelia na styri cesti a zosiju ako na desiatom obrazku.
;)
;)
Paralelne s tym sa moze cepel pozdlzne obalovat kobercovkou ako na jedenastom obrazku. Na nom je aj konecne vidiet rucku, ktora vyzera byt dlha, ale odporucam ju este predlzit aspon o 10 cm, a teda skratit cepel.
Dalsi postup je upevnenie tych lietadielok zo zvyskov na cepel. Ohynaju sa zas do neprirodzeneho smeru a prilepia na cepel ako na dvanastom obrazku. Cepel bude potom vyzerat ovela mohutnejsie.
;)
;)
Nasleduje uprava rucky. Ja som este na zaciatku obrusil viac hrany tam kde bude rucka, aby sa to pohodlnejsie drzalo a v tomto kroku som to len obtocil spagatom, ale sa to moc neosvedcilo, lebo sa to obcas posuvalo. Odporucam ju teda obalit nejakou kozou.
Najtazsie na celom meci bolo vymysliet, ako ho vyvazit. Na koniec treba dat nejake zavazie. Zvykne sa odliat olovo, ale nie kazdy ma take moznosti. Takze v zeleziarstve som kupil podlozky, dva sroby, do dreva som vyvrtal dve diery, aby sa tam akurat zmestili sroby a aby ti sroby zvnutra co najtesnejsie drzali tie podlozky. Toto si vyzaduje mimoriadnu presnost a je to vidiet na dalsich dvoch obrazkoch.
;)
;)
Nakoniec sa to cele obalilo kobercovkou a zastita mirelonom a ciernou kobercovkou, aby to nebolo take jednofarebne.
Mec naozaj posobil odstrasujuco, cely Tordhan sa nedostal do priameho boja. Posledny den sa v nehernom dueli po par zasahoch zlomil. Uplne pri koreni cepele. Zrejme boli na vine dve diery, kde sa spajala zastita s cepelou.
Kazdopadne ale odporucam si takyto mec spravit, vyzera dobre a je lacny (asi 50sk + to zavazie na koniec + 7 hodin roboty)
;)
[ add comment ] ( 4440 views ) | permalink |
( 3.1 / 1037 )Magento can wrap every template into a div with title of it's name. This can be done in admin > System > Configuration > Developer.
But switch Current Configuration Scope in upper left corner to website or some store view, because that config is not available in default config.
Now in Debug section change Template Path Hints to "Yes".
Make sure you have disabled cache or refresh it and load frontend. You will see many red borders with titles. That are paths to template files in app/design/.
Template hints in backend
And what if you want template hints in backend? That is not so obvious, but it can be done by storing some config to database. It is not available to change in admin. So run this query:
INSERT INTO core_config_data (scope, scope_id, path, value)
VALUES ('default', 0, 'dev/debug/template_hints', 1),
('default', 0, 'dev/debug/template_hints_blocks', 1);
When you want to remove that hints, change values of that config to 0.
With this knowledge we can speed up turning template hints on and off also in frontend. Paths in config are:
'dev/debug/template_hints'
'dev/debug/template_hints_blocks'
,where _blocks means names of the blocks in upper right corner.
[ 1 comment ] ( 6835 views ) | permalink | related link |
( 2.9 / 1084 )Na letnej skole p-matu (25.-31.7.2009) som mal kruzok o peceni. Napriek pochybnostiam sa vsetko podarilo. Povodny napad bol zo stranky http://www.evilmadscientist.com/article ... talcookies. Ale efektivnejsie bolo namiesto stvorcov robit trojuholniky. Recept bol nasledovny:
1kg polohrubej muky
0.5kg cukru
4 vajcia
4*125g masla
Vsetko vymiesat, vyvalkat, rozdelit na 256 casti, z toho do 84 casti sa pridalo kakao. Potom sa z jednotlivych casti spravili dlhe trojboke hranoly, pospajali do takej strudly, nakrajali a upiekli.
;)
;)
[ add comment ] ( 3862 views ) | permalink |
( 2.9 / 1274 )
Calendar
