Trubkovy luk 
Pred 4 rokmi sme si robili na jednu bojovku luky. Boli ale dlhe, tazke, tazko sa napinali, proste neprakticke. Necudo, ze odvtedy ten moj zapadal prachom. Ale dnes som to zmenil.

Povodny luk sa skladal z dvoch vnorenych trubiek. Vonkajsia mala na okrajoch zarezy, aby sa tam udrzala tetiva. Tiez bola oblepena hnedou kobercovkou a este priesvitnou lepiacou paskou. Rozobral som ich, hla:



Trubky tvoria takmer 100% hmotnosti. Takze som z tej vonkajsej odresal 30cm kusok na madlo, ci ako sa to vola - ta cast, ktoru drzim a prechadza tade sip. Potom som mal este napad, ze by tetiva mohla nejak prechadzat vnotrom trubky a stacil by mozno len jeden zarez, len som to nedotiahol do konca:



Potom sa mi zdalo, ze ta vonkajsia trubka je moc biela a hnedu pasku nemam. No mame v kupelni novu tapetu, tak som sa spytal, ci nam nejaka ostala. A zrovna to bol kusok presne na tu cast luku. Ta tapeta bola samolepiaca.



Nasleduje najtazsia cast - tetiva, rozhodol som sa pripevnit je klasicky, dva zarezy na okrajoch, asi taketo:



Vyroba trvala asi 2 hodiny, ale bolo to zadarmo:) Cely luk napnuty vyzera takto:



[ add comment ] ( 3405 views )   |  permalink  |   ( 3.1 / 1185 )
Trnavska stovka 2010 

Doteraz sa mi vsetky tury zdali kratke. Nepoznal som ten pocit, ze "uz mam dost". Preto ked som sa dopocul o tejto akcii, hned som si vyhladal vsetky informacie a dufal som, ze sa budem moct tento rok zucastnit. Vobec som necakal taku hojnu ucast a uz vobec nie znamych ludi. Vedel som, ze netreba podcenit pripravu, inak z toho bude peklo. Z clankov, co som precital som si predtym vobec nevedel predstavit nasledovne stavy:

"pomalicky s bolestami dokrivkavame k smerovniku"
"sme ako handrove babiky"
"nohy su uplne zdrevenene, tazke ako centy"
"krivajuci zastup na smrt unavenych spinavych zanedbanych stovkarov"

No aj tak som sa nijak vynimocne nepripravoval. Len som si dvakrat vybehol na Kobylu.

Piatok vecer


Pobalil som sa co najuspornejsie, podla rad skusenejsich

a nastavujem tri budiky na 4:44 a idem spat 22:40.

Sobota


Rychlo sa zbalim a idem na stanicu...prichadzam 5:50, no uz tam je asi 100 ludi. Adam, Marek a Kika su uz registrovani (predtym som poznal len Adama). Po 5 minutovom vystati rady dostavam startovacie cislo 154 a o 6 vyrazame. Musime udrziavat rychle tempo, nemozme robit pauzy. Do kopca mame priemer 5km/h, dole kopcom 7. Ale aj tak nas predbehuju taki, co to chcu prejst klusom. No moc im neverime, ze zajdu dalej ako po Cermak. Prva zastavka 8:15 Biely Kriz. Peciatka, rychly strecing, banan a hned pokracujeme. Nezastavujeme ani len na kopcoch s peknymi vyhladmi - na to sme tu neprisli:) Keby sme zastavovali, hrozi ze to neprejdeme cele. Takze az peciatka na Troch Kamennych Kopcoch, dostali sme aj cukrik a hned pokracujeme. Obcas sa aj brodime takymito mociarmi:

Na Pezinskej Babe tajna kontrola - dohodli sme si pauzu 15 minut na jedlo a strecing. V ohrade si kon pyta od nas jest...ako keby mu nestacila ta kopa sena, co ma v senniku:) Pochybujeme, ze by taky kon, co sa len prechadza v ohrade, zvladol stovku. Je 10:30 a vyrazame. Caka nas velke stupanie, kazdy ide svojim tempom, no potom ideme zase spolu. Adam rozpucil taku plechovku na ceste, netusil, ze moze byt este plna piva. Niektori si asi pripravuju dopredu zasoby, rozlozia ich po trase, aby ich nemuseli brat v batohu. Vrchol Skalnata - cvak fotakom:

ale nezastavujeme, najblizsie az na Cermaku.
Tu zacinam pocitovat jeden konkretny sval na lavej nohe, ktory asi v beznom zivote moc nepouzivam. Snazim sa vystrecovat, ale aj tak najblizsich 15 km je to Prva Kriza. Obisli sme Taricove skaly - vraj najkrajsie miesto v Malych Karpatoch. Skoda. Ale usetrili sme mozno aj 100 metrov prevysenia.
Nasleduje vystup na Vapennu - hrozivo vyzerajuci strmy kopec, 500 metrov prevysenie, ze vraj kto uz vyjde na Vapennu, tak prejde celu stovku. No uvidime. Napodiv to nebolo az take zle - lepsie sa mi islo hore kopcom ako dole. Na Vapennej sa cakame, fotime pekne vyhlady.

Od Vapennej sme uz isli siesti, pridali sa k nam este Basa a Katka. Dalsia kontrola na Mesacnej luke bola so studnickou, ale dlho sme necakali, lebo sme zistili, ze nemame az taky dobry cas, ako sme mysleli. Nasleduje dlhy pochod do Bukovej bez zastavenia asi 3 hodiny. Ked som zastavil, aby som sa napil a kvoli tvrdej asfaltke dal do vibram specialne protiotlakove gelove vlozky, potom som musel ostatnych dlho dobiehat.
Konecne sme sa dockali o tristvrte na 9 vytuzeneho gulasu v Bukovej. Stal sice 2.30 eur, ale stal za to. Kika uz dalej nemohla ist, ale mala zabezpeceny odvoz. Pred nami prislo do Bukovej len 130 stovkarov. Takze sme na tom este celkom dobre. Dalej ideme len piati. Zacalo sa stmievat, je to akcnejsie. Najprv sa nevieme rozhodnut, ci po zelenej, alebo cervenej, no nakoniec to bola cervena. Z tejto casti si moc nepamatam, len tolko, ze sme sa rozpravali a bludili sme, az sa k nam pripojili dalsi stovkari. Spolocne sme uz nejak trafili na Rakovu, len boli to utrapy. Ako vravi iny clanok: Martyrium. Nohy som prekladal len silou vole. Teda len lavu, prava bola este v pohode. Na Rakovej nas cakala vojenska kontrola aj s obcerstvenim.

Tak dlho sme sa obcerstvovali (mozno 5-10 minut), ze nam ti skuseni stovkari usli. Aspon ze vieme, kade mame ist. Ideme pomaly, uz skoro vsetci maju otlaky, alebo su inak postihnuti:) Cesta sa zdala ovela dlhsia ako v skutocnosti bola. Nekonecne stupanie vyvrcholilo sedlom Mihalinova. Z tade to mal byt kusok do Dobrej vody, len to trvalo velmi dlho. V tme sa neda velmi odhadnut rychlost, ale bola asi 2 krat mensia ako pocas beznej tury. Potesili nas svetielka Dobrej Vody. Predbehli nas este dvaja stovkari a konecne sme sa doteperili na kontrolu v krcme.

Boli tam taki podgurazeni domorodci, ktori o 2 v noci vyspevovali najnovsie hity od Horkyze Slize. Vraj pred nami prislo len 60 stovkarov. To znamena, ze tych 70 to asi zabalilo v Bukovej, kedze sme nikoho nepredbehli. Rozhodujeme sa, ci ist asfaltkou ako ostatni, alebo po cervenej, ktoru pozname. Nakoniec si nechavame poradit a ideme po asfaltke so skupinkou, ktora nas dobehla. Tato faza bola ovela lepsia ako predchadzajuca, lebo ma uz zacalo boliet vsetko na nohach a lahsie sa mi ignorovala lava noha. V praxi to znamena, ze som nemusel krivat:) Nahodili sme take tempo, ze za hodinu a tristvrte sme uz boli v cieli. Potom uz len finalny sprint po cielovej rovinke a po schodoch na prve poschodie pre diplom. Tam uz bolo asi 50 spiacich turistov, ktori cakali na autobus. My sme mali stastie, ze nas odviezlo auto. Takze prva stovka zvladnuta, o rok sa ide znova:)
(toto bolo pisane den po stovke v posteli, chromy a nevladny, jedlo a pitie mam pri posteli)

[ 3 comments ] ( 767 views )   |  permalink  |   ( 3.1 / 1293 )
Dreveny obojrucny mec - navod 
Ako prve treba mat drevo. Mne posluzili take drevene listy. Boli sice stare, ale pevne, nezlomitelne rukami/nohami. Na cepel s ruckou som vyhradil 150 cm. Zastitu tvoria dva asi 30cm kusy spojene, v strede sa vytvoril taky otvor pre hlavnu tyc. Do kazdej z tych dvoch casti zastity teda treba vyrezat polovicu toho otvoru. Nakoniec sa to vsetko pospaja, ako to ma byt a zosrobuje.

Dalej treba mat mirelon s priemerom asi 10 cm a dlzkou 2 metre. Pozdlzne sa rozreze na polovicu. Toto vsetko je vidno na prvom obrazku, lebo to boli najlahsie casti konstrukcie.

Nasleduje sitie. Aby mirelon drzal na dreve a nevyzeral ako kyjak, tak ho treba ohnut do opacnej strany ako je prenho prirodzene. Preto sitie zacina ako na druhom obrazku.

Mozno to nebolo uplne optimalne, casom spomeniem take vylepsenie. Este k tomu som zacal nitou a to bolo uz uplne nevhodne. Treba sit bud nilonovou nitou alebo spagatom. Musi to byt poriadne pevne a uzlik sa nesmie dat prevliect cez dieru.

Dalej treba ten mirelon ohnut do neprirodzenej strany a spojit opacne konce. Samozrejme tak, ze sa dovnutra uzavrie cepelova cast dreva ako na tretom a stvrtom obrazku.

Casom som si uvedomil, ze na zvysenie pevnosti a pre lepsi komfort pri siti je vhodne obtocit spagatom cepel pri kazdom stehu. Nie celu cepel, ale treba preskocit dva rady dier. Lepsie povedane, ked sa ide ihlou na lavej strane zhora dole, dalsie prepichnutie bude na pravej strane zdola hore, pricom ide nit okolo celej cepele v smere hodinovych ruciciek. To cele pri pohlade zhora na mec, teda ze ti prave ide prebodnut oci. Tuto specialnu techniku je vidiet na piatom a siestom obrazku.

Cepel sa ukonci takym spicom, ktory sa obsije co najviac aby sa nim dalo teoreticky aj bodat, aj ked sa nebude.

Z mirelonu potom ostali take kusky ako na deviatom obrazku...co s nimi? No predsa skraslit cepel, lebo je prilis rovna. Zvysky sa rozdelia na styri cesti a zosiju ako na desiatom obrazku.

Paralelne s tym sa moze cepel pozdlzne obalovat kobercovkou ako na jedenastom obrazku. Na nom je aj konecne vidiet rucku, ktora vyzera byt dlha, ale odporucam ju este predlzit aspon o 10 cm, a teda skratit cepel.

Dalsi postup je upevnenie tych lietadielok zo zvyskov na cepel. Ohynaju sa zas do neprirodzeneho smeru a prilepia na cepel ako na dvanastom obrazku. Cepel bude potom vyzerat ovela mohutnejsie.

Nasleduje uprava rucky. Ja som este na zaciatku obrusil viac hrany tam kde bude rucka, aby sa to pohodlnejsie drzalo a v tomto kroku som to len obtocil spagatom, ale sa to moc neosvedcilo, lebo sa to obcas posuvalo. Odporucam ju teda obalit nejakou kozou.

Najtazsie na celom meci bolo vymysliet, ako ho vyvazit. Na koniec treba dat nejake zavazie. Zvykne sa odliat olovo, ale nie kazdy ma take moznosti. Takze v zeleziarstve som kupil podlozky, dva sroby, do dreva som vyvrtal dve diery, aby sa tam akurat zmestili sroby a aby ti sroby zvnutra co najtesnejsie drzali tie podlozky. Toto si vyzaduje mimoriadnu presnost a je to vidiet na dalsich dvoch obrazkoch.

Nakoniec sa to cele obalilo kobercovkou a zastita mirelonom a ciernou kobercovkou, aby to nebolo take jednofarebne.
Mec naozaj posobil odstrasujuco, cely Tordhan sa nedostal do priameho boja. Posledny den sa v nehernom dueli po par zasahoch zlomil. Uplne pri koreni cepele. Zrejme boli na vine dve diery, kde sa spajala zastita s cepelou.
Kazdopadne ale odporucam si takyto mec spravit, vyzera dobre a je lacny (asi 50sk + to zavazie na koniec + 7 hodin roboty)


[ add comment ] ( 4440 views )   |  permalink  |   ( 3.1 / 1036 )
Magento template hints 
Magento can wrap every template into a div with title of it's name. This can be done in admin > System > Configuration > Developer.



But switch Current Configuration Scope in upper left corner to website or some store view, because that config is not available in default config.




Now in Debug section change Template Path Hints to "Yes".



Make sure you have disabled cache or refresh it and load frontend. You will see many red borders with titles. That are paths to template files in app/design/.

Template hints in backend



And what if you want template hints in backend? That is not so obvious, but it can be done by storing some config to database. It is not available to change in admin. So run this query:

INSERT INTO core_config_data (scope, scope_id, path, value)
VALUES ('default', 0, 'dev/debug/template_hints', 1),
('default', 0, 'dev/debug/template_hints_blocks', 1);


When you want to remove that hints, change values of that config to 0.

With this knowledge we can speed up turning template hints on and off also in frontend. Paths in config are:

'dev/debug/template_hints'
'dev/debug/template_hints_blocks'

,where _blocks means names of the blocks in upper right corner.



[ 1 comment ] ( 6835 views )   |  permalink  |  related link  |   ( 2.9 / 1084 )
Fraktalne kolaciky 
Na letnej skole p-matu (25.-31.7.2009) som mal kruzok o peceni. Napriek pochybnostiam sa vsetko podarilo. Povodny napad bol zo stranky http://www.evilmadscientist.com/article ... talcookies. Ale efektivnejsie bolo namiesto stvorcov robit trojuholniky. Recept bol nasledovny:
1kg polohrubej muky
0.5kg cukru
4 vajcia
4*125g masla

Vsetko vymiesat, vyvalkat, rozdelit na 256 casti, z toho do 84 casti sa pridalo kakao. Potom sa z jednotlivych casti spravili dlhe trojboke hranoly, pospajali do takej strudly, nakrajali a upiekli.


[ add comment ] ( 3862 views )   |  permalink  |   ( 2.9 / 1274 )

<Back | 1 |