;)
Tretia stovka v rade, toto si nemozem nechat ujst. Takmer sa to podarilo frisbee festivalu, ktory je v tom istom case, ale nakoniec u mna zvitazila chut dosiahnut hetrik. Tyzden pred stovkou to vyzeralo, ze sa z neba ma za vikend vyliat 10mm vody, ale tie predpovede za vela nestoja. Zoberiem si teda dazdnik.
Pobalil som sa skromne podla minuleho roku, akurat navyse beriem superovocie kustovnicu a iontak v prasku.
;)
Podla vzoru z clanku od Miroslava Straku beriem este staru indulonu, nech ju miniem kludne aj celu.
Rano budik 4:10, lahke, ale energeticke ranajky, 5:30 som uz na starte a vypisujem prihlasky aj za ostatnych.
Runkeeper (mobilna aplikacia na sledovanie trasy) zapinam 5:56, co je nas cas odchodu. Kvoli meskajucemu vlaku vyrazame len styria, ostatni nas niekde dobehnu.
Tempo mame dobre, takto by sme boli medzi vitazmi. Miname Kamzik, predbiehaju nas ultrabezci a na Biely kriz prichadzame 8:08.
Tam zistujem dve neprijemnosti. Prvou je to, ze sa mi v batohu vylial dzus. Vydychol som si az v momente, ked som zistil, ze aspon nahradne ponozky su suche. Druhu neprijemnost po vyzuti sa boli zacinajuce pluzgiere na vnutornej strane paty. Zjavne nove a kvalitne vibramy su vacsie zlo ako natretie indulonou dobro. Mal som si dat radsej stare, derave, ale aspon vychodene vibramy. Tak aspon si to namazem este vacsou vrstvou indulony a ideme dalej. Sance na uspech klesaju, ale snazim sa to ignorovat. Tiez sa snazim opatrne naslapovat pri stupani do kopca.
Napriek tomu mame tempo dobre, kedze ti, co im meskal vlak, nas stale nevedeli dobehnut. Cestou sme sa dali do reci so skusenym stovkarom, co uz isiel dvadsiatu, ale vraj to nie je vela, lebo pozna jedneho, co ich ma za sebou uz 200. Raz sa mu stalo, ze lezal nevladny na Vapennej a dvaja okoloiduci ho museli kriesit. No isiel rychlejsie ako my, takze sa nam onedlho stratil.
Kratke obcerstvenie davame len na Somarovi, chceme totiz minimalizovat pocet zastaveni, najlepsie keby ich bolo len 14, ako na krizovej ceste.
Cudujeme sa, ze na Troch kamennych kopcoch nie je kontrola, takze ziaden cukrik nedostaneme.
Na Pezinskej Babe 11:13 dobiehame Bzdusa a Kaju, ktori nam stale utekali, mozno kvoli turistickym palickam. No ja preferujem chodenie len nohami, aby som sa v tazkych situaciach zvladol este rukami napit.
Dostavame palacinku s lekvarom, Kamila kupuje kofolu na doplnenie cukrov. Mierne mrholi, uz sa tesim ako vyuzijem dva prsiplaste a dazdnik. To som este netusil, ze to bol najsilnejsi dazd celeho vyletu. Ale keby som nemal dazdnik, tak by urcite prsalo. Pred odchodom este na paty aplikujem indulonu a stihli dobehnut Boogie a Filip, co cakali na zmeskany vlak na starte. No my na nich necakame, urcite nas dobehnu este raz.
Na Cmelku bolo vela ludi, akysi spolok chovatelov tibetskych dog, ako som sa neskor dozvedel. Miname niekolko smerovnikov a zastavujeme az na Skalnatej, z ktorej su pekne vyhlady na najblizsie useky trate. Po zapise do vrcholovej knihy zbiehame na Cermakovu luku, cestou sa este dorutia Boogie a Filip.
Cermak stihame v case 13:18. Cas mame dobry, aj ked doteraz nas vela ludi predbiehalo. Naozaj by som o nich nepovedal, ze viac ako polovica z nich tu stovku nedokonci. A ze odteraz budeme hlavne my predbiehat inych. Bzduso s Kajou vyrazaju skor a to vobec netusia, ze ich uz nedobehneme (len predbehneme). Ale aspon sa ocitnu na 10 sekund v hlavnych spravach STV.
Stretavam este Dusana, s ktorym som kedysi davno chodil na karate. Tiez sa objavuje aj v spravach.
Doplname vodu z najlepsej studnicky, aplikujem si indulonu na paty a ideme dalej. Pri Hubalovej si vyberame oboru, nie je to kratsie, ale aspon nemusime slapat tolko do kopca na Taricove skaly. A mozno uvidime muflona.
Zbiehame dole do Solosnicej doliny a pri vystupe na Vapennu si vyberame cestu po hrebeni cez Malu Vapennu. Je to trochu rychlejsie ale hlavne krajsie a panoramaticke. Na Malej Vapennej si davame pauzu, Filip testuje svoj horolezecky talent na skale. Tu som zistil, ze som zabudol cestou fotit. Tak tu su fotky:
;)
;)
;)
Velku Vapennu zdolavame v case 16:26. Uzivame si posledne silne slnko, Kamila robi rozhovor pre STV a zdrhame rychlo prec, lebo chcu pocut suvisle vety. Na Mesacnej luke sa zastavujeme len kvoli peciatke a vode a ponahlame sa dalej.
Najblizsie zastavenie na viac ako minutu je az na Bukovej. Viaceri uz mali problemy. Kamilu posledne minuty bolelo koleno, Boogie mal problem s chodidlami - a to nechodil bosy ako je u neho bezne, Filip mal nieco s celou nohou. Ja len tie pluzgiere na patach, ale vdaka indulone to bolo rovnake ako na Bielom krizi. Poslednych 500 metrov som dal este sprint do krcmy, aby som predbehol zopar stovkarov a objednal 4 gulase. Minuly rok nam totiz nezvysil a museli sme si dat drzkovu.
Vsetci uz davno hovorili, ze sa rozhodli, ze sa v Bukovej rozhodnu pokracovat, takze sa tak museli zariadit. Davame si 40 minut pauzu, prelepujem si pluzgiere paskou, aby som ich uz nemusel mastit indulonou a ideme dalej. Prekvapivo je este svetlo. Minule sme prichadzali do Bukovej uz za tmy. Cas odchodu je 20:50.
Sokolske chaty produkuju hluk siroko - daleko, takze k nim nebol problem netrafit. Tam sa stalo jedine zle odbocenie, co nam sposobilo predlzenie trasy len o 300 metrov. To je celkom uspech oproti bludeniam v minulosti.
Domaci nas povzbudzovali, akoby sme boli na Tour de France. Kricali "hop, hop, hop, uz len 22 kilometrov". To celkom pozdvihne naladu a my pokracujeme dalej do temneho lesa. Znacenie tam je turistickymi znackami, bielymi faborkami a odrazkami na stromoch. Moja nova celovka s dosvitom 300 metrov nema problem. Preto idem prvy a hladam cestu. Uz sme teda nezabludili.
Ked sme vysli na asfaltku, tak mi ostatni sice neverili, ze treba ist v protismere, ale inu moznost nemali, tak museli ist so mnou. Na Rakovu prichadzame 22:45. A to sme o nej hovorili, ze polnocna kontrola.
Kazdopadne je to najlepsia kontrola, je na nej vatra, caj, cesnacka a tento rok novinka - medovina.
Kazdy rok je nejaka ina tema tohto stanovistia - druha svetova vojna, potom egypt, teraz to bolo nieco magicke.
Chvilu sme si posedeli, co sa ukazalo ako fatalna chyba. Filip bol na tom zle a Boogie podobne, skusali to rozhybat, ale neslo to. Potom vraj prespali v nejakej psej bude a rano stopli nieco do Bratislavy.
Dalej sme isli uz len dvaja, vystverali sme sa do sedla Mihalinova a Dobru Vodu sme dali v rekordnom case hodinu a 40 minut. Cely cas sme len predbiehali. V Dobrej Vode mala byt vraj ziva hudba, ale uz asi vsetci spali, a nic tam nehralo, tak sme si ani nesadli a isli dalej do ciela. Pre jednoduchost znovu volime asfaltku.
Podobne ako minuly rok aj teraz davam sprint na cielovej rovinke a vo dverach sa zrazam s Borisom, s ktorym som siel minuly rok. Dostavame peciatky s casmi 3:10 a 3:15 a diplom.
Autobus ide 6:15 z centra Brezovej, takze po 2 hodinach spanku nasleduje este jeden kruty 2 km presun.
Zaver:
Tento rok som uz nemal skoro ziadne bolesti s vynimkou niektorych drobnych svalov, sliach a uponov, ktore bezne nepouzivam. Jediny problem boli nove vibramy, co mi spravili male pluzgiere na patach, ale indulona a lepiaca paska to zachranili. Ale lepit pluzgiere uz nikdy viac. Nejde to dole ani namacanim, tak som si to len tak poobstrihoval okolo pluzgierov.
Regeneracia tiez trva podstatne kratsie ako predtym. Uz v pondelok sa chystam na trening. Mozno budem hrat naboso, ak neobujem kopacky.
Takto sa nam darilo minuly rok.
Takto sa nam darilo predminuly rok.
Zaznam trasy na runkeeper.com - vdaka externej baterke z dealextreme.com mi to vydrzalo zaznamenavat cely cas
Reportaz na STV
Reportaz v Trnavskom Hlase
Zapisky Miroslava Straku
Fotky Pete Greena
gratulujem aj mne sa zadarilo po treti krat stovku zdolat a aj po tretie som sa navratil na bus na Dobru Vodu o rok 40.roc to je znovu vyzva stovku zdolat
Calendar
