;)
Doteraz sa mi vsetky tury zdali kratke. Nepoznal som ten pocit, ze "uz mam dost". Preto ked som sa dopocul o tejto akcii, hned som si vyhladal vsetky informacie a dufal som, ze sa budem moct tento rok zucastnit. Vobec som necakal taku hojnu ucast a uz vobec nie znamych ludi. Vedel som, ze netreba podcenit pripravu, inak z toho bude peklo. Z clankov, co som precital som si predtym vobec nevedel predstavit nasledovne stavy:
"pomalicky s bolestami dokrivkavame k smerovniku"
"sme ako handrove babiky"
"nohy su uplne zdrevenene, tazke ako centy"
"krivajuci zastup na smrt unavenych spinavych zanedbanych stovkarov"
No aj tak som sa nijak vynimocne nepripravoval. Len som si dvakrat vybehol na Kobylu.
Piatok vecer
Pobalil som sa co najuspornejsie, podla rad skusenejsich
;)
a nastavujem tri budiky na 4:44 a idem spat 22:40.
Sobota
Rychlo sa zbalim a idem na stanicu...prichadzam 5:50, no uz tam je asi 100 ludi. Adam, Marek a Kika su uz registrovani (predtym som poznal len Adama). Po 5 minutovom vystati rady dostavam startovacie cislo 154 a o 6 vyrazame. Musime udrziavat rychle tempo, nemozme robit pauzy. Do kopca mame priemer 5km/h, dole kopcom 7. Ale aj tak nas predbehuju taki, co to chcu prejst klusom. No moc im neverime, ze zajdu dalej ako po Cermak. Prva zastavka 8:15 Biely Kriz. Peciatka, rychly strecing, banan a hned pokracujeme. Nezastavujeme ani len na kopcoch s peknymi vyhladmi - na to sme tu neprisli:) Keby sme zastavovali, hrozi ze to neprejdeme cele. Takze az peciatka na Troch Kamennych Kopcoch, dostali sme aj cukrik a hned pokracujeme. Obcas sa aj brodime takymito mociarmi:
;)
Na Pezinskej Babe tajna kontrola - dohodli sme si pauzu 15 minut na jedlo a strecing. V ohrade si kon pyta od nas jest...ako keby mu nestacila ta kopa sena, co ma v senniku:) Pochybujeme, ze by taky kon, co sa len prechadza v ohrade, zvladol stovku. Je 10:30 a vyrazame. Caka nas velke stupanie, kazdy ide svojim tempom, no potom ideme zase spolu. Adam rozpucil taku plechovku na ceste, netusil, ze moze byt este plna piva. Niektori si asi pripravuju dopredu zasoby, rozlozia ich po trase, aby ich nemuseli brat v batohu. Vrchol Skalnata - cvak fotakom:
;)
ale nezastavujeme, najblizsie az na Cermaku.
Tu zacinam pocitovat jeden konkretny sval na lavej nohe, ktory asi v beznom zivote moc nepouzivam. Snazim sa vystrecovat, ale aj tak najblizsich 15 km je to Prva Kriza. Obisli sme Taricove skaly - vraj najkrajsie miesto v Malych Karpatoch. Skoda. Ale usetrili sme mozno aj 100 metrov prevysenia.
Nasleduje vystup na Vapennu - hrozivo vyzerajuci strmy kopec, 500 metrov prevysenie, ze vraj kto uz vyjde na Vapennu, tak prejde celu stovku. No uvidime. Napodiv to nebolo az take zle - lepsie sa mi islo hore kopcom ako dole. Na Vapennej sa cakame, fotime pekne vyhlady.
;)
Od Vapennej sme uz isli siesti, pridali sa k nam este Basa a Katka. Dalsia kontrola na Mesacnej luke bola so studnickou, ale dlho sme necakali, lebo sme zistili, ze nemame az taky dobry cas, ako sme mysleli. Nasleduje dlhy pochod do Bukovej bez zastavenia asi 3 hodiny. Ked som zastavil, aby som sa napil a kvoli tvrdej asfaltke dal do vibram specialne protiotlakove gelove vlozky, potom som musel ostatnych dlho dobiehat.
Konecne sme sa dockali o tristvrte na 9 vytuzeneho gulasu v Bukovej. Stal sice 2.30 eur, ale stal za to. Kika uz dalej nemohla ist, ale mala zabezpeceny odvoz. Pred nami prislo do Bukovej len 130 stovkarov. Takze sme na tom este celkom dobre. Dalej ideme len piati. Zacalo sa stmievat, je to akcnejsie. Najprv sa nevieme rozhodnut, ci po zelenej, alebo cervenej, no nakoniec to bola cervena. Z tejto casti si moc nepamatam, len tolko, ze sme sa rozpravali a bludili sme, az sa k nam pripojili dalsi stovkari. Spolocne sme uz nejak trafili na Rakovu, len boli to utrapy. Ako vravi iny clanok: Martyrium. Nohy som prekladal len silou vole. Teda len lavu, prava bola este v pohode. Na Rakovej nas cakala vojenska kontrola aj s obcerstvenim.
;)
Tak dlho sme sa obcerstvovali (mozno 5-10 minut), ze nam ti skuseni stovkari usli. Aspon ze vieme, kade mame ist. Ideme pomaly, uz skoro vsetci maju otlaky, alebo su inak postihnuti:) Cesta sa zdala ovela dlhsia ako v skutocnosti bola. Nekonecne stupanie vyvrcholilo sedlom Mihalinova. Z tade to mal byt kusok do Dobrej vody, len to trvalo velmi dlho. V tme sa neda velmi odhadnut rychlost, ale bola asi 2 krat mensia ako pocas beznej tury. Potesili nas svetielka Dobrej Vody. Predbehli nas este dvaja stovkari a konecne sme sa doteperili na kontrolu v krcme.
Boli tam taki podgurazeni domorodci, ktori o 2 v noci vyspevovali najnovsie hity od Horkyze Slize. Vraj pred nami prislo len 60 stovkarov. To znamena, ze tych 70 to asi zabalilo v Bukovej, kedze sme nikoho nepredbehli. Rozhodujeme sa, ci ist asfaltkou ako ostatni, alebo po cervenej, ktoru pozname. Nakoniec si nechavame poradit a ideme po asfaltke so skupinkou, ktora nas dobehla. Tato faza bola ovela lepsia ako predchadzajuca, lebo ma uz zacalo boliet vsetko na nohach a lahsie sa mi ignorovala lava noha. V praxi to znamena, ze som nemusel krivat:) Nahodili sme take tempo, ze za hodinu a tristvrte sme uz boli v cieli. Potom uz len finalny sprint po cielovej rovinke a po schodoch na prve poschodie pre diplom. Tam uz bolo asi 50 spiacich turistov, ktori cakali na autobus. My sme mali stastie, ze nas odviezlo auto. Takze prva stovka zvladnuta, o rok sa ide znova:)
(toto bolo pisane den po stovke v posteli, chromy a nevladny, jedlo a pitie mam pri posteli)
[ 3 comments ] ( 763 views ) | permalink |
( 3.1 / 1286 )
Calendar
