\chapter{Prehľad problematiky} V tejto kapitole popíšeme celý proces prípravy pretekov v orientačnom behu. Rozoberieme, aké vlastnosti a funkcie očakávame od aplikácie. Organizácia pretekov je náročný proces, hlavne ak sa jedná o celoslovenské alebo medzinárodné preteky. Najprv organizátor určí miesto a termín pretekov. Potom sa začnú kartografické práce v teréne (tvorba mapy). Tie trvajú niekoľko mesiacov, pokiaľ ide o nový a neznámy terén, a niekoľko dní, ak je k dispozícii aktuálna mapa a stačí dokresliť pár zmien -- väčšinou sú to zmeny, ktoré v lese vykonali lesníci alebo to môžu byť nové cesty a budovy. Práca kartografa spočíva v zakresľovaní situácie v teréne a neskôr ju prekresľuje do počítača. Mapa sa skladá z vektorových útvarov. Ukážka mapy Červeného Kameňa je na obrázku \ref{fig:ck}. \begin{figure} \begin{center} \leavevmode \includegraphics[width=8cm]{ukazka} \end{center} \caption{Mapa Červeného Kameňa} \label{fig:ck} \end{figure} \section{Príprava tratí} V druhej fáze staviteľ tratí pomocou mapy v lese nájde vhodné miesta pre kontrolné stanovištia a vytýči trate. Trať sa začína štartom, nasledujú kontrolné stanovištia a končí sa cieľom. V niektorých prípadoch môže byť trať prerušená kvôli výmene mapy, ide však len o technický detail. Ukážku trate vidíme na obrázku \ref{fig:trat}. \begin{figure} \begin{center} \includegraphics[width=14cm]{cela_trat} \end{center} \caption{Ukážka trate} \label{fig:trat} \end{figure} Štart sa značí trojuholníkom, kontrolné stanovištia krúžkom a cieľ dvomi sústrednými krúžkami. Pretekár musí prejsť kontrolné stanovištia v danom poradí a dobehnúť do cieľa. Kresba máp a tratí sa musí riadiť normou medzinárodnej federácie \cite{ISOM}. Sú v nej definované presné rozmery objektov a hrúbky čiar. Stavba tratí je náročná, pretože staviteľ musí odhadnúť správnu dĺžku pre rôzne vekové kategórie a navyše trate musia byť zaujímavé. V tejto fáze je veľmi užitočný práve počítač, lebo v ňom si môže staviteľ rýchlo kontrolovať svoje nápady -- či nie je trať príliš dlhá alebo či nebude naraz veľa pretekárov na jednom mieste. Všetko si môže skontrolovať rýchlo a nemusí si varianty kresliť na mapu. Navyše pri ručnom kreslení je vysoká pravdepodobnosť chyby. Keď staviteľ navrhne trate, sú dve možnosti. Buď trate nakreslia ľudia ručne alebo sa trate vytlačia. Prvá možnosť má zmysel pri malom počte pretekárov -- do 50 až 100 ľudí. Kreslenie tratí je časovo náročné a náchylné na chybu. Pri tlači máp sú znova dve možnosti. Buď sa každá trať vyexportuje spolu s mapou a môže sa potom vytlačiť ako obrázok alebo sa vyexportujú špeciálne iba trate a tie sa dotláčajú na hotové mapy. Druhá možnosť sa používa častejšie, pretože výsledok býva kvalitnejší. Mapy pre orientačný beh sa nezvyknú tlačiť technológiou CMYK, ale každá z použitých farieb sa tlačí zvlášť. Trať má svoju vlastnú farbu (fialová) a tlačí sa nakoniec. Preto je veľmi dôležitý export tratí do rôznych vektorových a bitmapových formátov. Aplikácia umožňuje export do bitmapového formátu PNG. Situácia s vektorovými formátmi sa trochu skomplikovala, lebo knižnica Cairo 1.2, ktorú sme chceli použiť na export do vektorových formátov, nemá ešte prepojenie s projektom Mono v niektorých funkciách (nižšie verzie Caira prepojenie majú). Preto vývojári projektu Mono toto prepojenie celé vypli a znova bude zapnuté až v neskorších verziách. Po ručnom odomknutí podpory v zdrojových kódoch export do formátov PDF a SVG fungoval dobre. Export do formátu PS však trval okolo minúty. Kód na export je teda hotový, treba však počkať, kým bude knižnica Cairo prepojená aj v oficiálnej verzii Mona. Pri exporte do bitmapových formátov v existujúcich aplikáciách sa stával nepríjemný jav, ak sa nepoužili priesvitné farby na dokresľovanie tratí do mapy. Trať prekryla niektoré objekty na mape blízko kontrolného stanovišťa. Všimnime si čiernu bodku na okraji krúžku na obrázku \ref{fig:antialias}. \begin{figure} \begin{center} \leavevmode \includegraphics[width=6cm]{antialias1} \includegraphics[width=6cm]{antialias2} \end{center} \caption{Porovnanie nevyhladzovaného a vyhladzovaného vykresľovania} \label{fig:antialias} \end{figure} Preto moja aplikácia používa priesvitné farby. Používateľ si môže nastaviť mieru priesvitnosti farby. Ako tiež vidno v ľavej časti obrázku \ref{fig:antialias}, staršie aplikácie používajú nevyhladzované vykresľovanie a trať spolu s mapou vyzerajú škaredšie. \section{Prihlasovanie pretekárov} Fáza vytvárania tratí končí asi dva týždne pred pretekmi odovzdaním tratí do tlače. Asi mesiac pred pretekmi býva termín prihlášok na preteky a vtedy sa začína napĺňanie databázy pretekárov. Pretekári sa môžu prihlásiť aj po termíne prihlášok, ale poplatok za štart býva vyšší. Pretekári sú organizovaní do klubov a každý registrovaný pretekár ma pridelené registračné číslo. Prihláška jedného pretekára obsahuje meno, kategóriu, klub a registračné číslo. V súčasnosti sa na vyhodnocovanie pretekov používajú elektronické zariadenia a každý pretekár má svoj čip, ktorý má jednoznačné číslo. Všetky tieto údaje musia byť uložené v aplikácií. Tesne pred pretekmi sa vylosuje z databázy štartová listina. Orientačný beh je individuálny šport, kde sa každý orientuje samostatne. Preto pretekári štartujú samostatne -- každý má pridelený štartový čas. Existujú však aj výnimky, keď sa štartuje hromadne -- napríklad počas štafetových pretekov. Na vylosovanie sa kladie niekoľko podmienok. Napríklad nemôžu štartovať dvaja pretekári z rovnakého klubu tesne po sebe v kategórii, aby sa zamedzilo spolupráci počas pretekov. Na majstrovstvách štartujú pretekári s vyššou licenciou na konci štartového poľa. Navyše počas jednej minúty nemôžu vybiehať viacerí pretekári na rovnaké kontrolné stanovište. \section{Vyhodnocovanie výsledkov} Vyhodnocovanie výsledkov sa robí počas samotných pretekov. V súčasnosti je uľahčené vďaka používaniu elektronického raziacemu systému. Každý pretekár má v čipe zaznamenaný prechod kontrolnými stanovišťami a cieľom. V cieli sa z čipu načítajú dáta a program zistí, či pretekár korektne prešiel celú trať. V minulosti to boli papierové preukazy a každé kontrolné stanovište malo svoje železné kliešte s dierovacím vzorom. To, či pretekár prešiel stanovišťom sa posudzuje podľa toho, či dierovací vzor sedí. Túto činnosť vykonávajú ľudia. Neskôr do počítača ručne zadávame pre každého človeka či prešiel korektne trať a ak áno, zadáme aj jeho čas. Ak je použité elektronické razenie, počítač toto všetko vykoná sám. V súčasnosti sa používajú dva systémy: SportIdent a EMIT. EMIT je rozšírený len v Škandinávií. Pri tvorbe bakalárskej práce sme mali k dispozícii hardvér SportIdent a aj popis komunikácie. Úspešne sme získali dáta z čipu, ale firma SportIdent chce uchovať svoj protokol v tajnosti, preto sme nemohli zahrnúť kód do tejto práce. Podľa pravidiel pretekár prešiel korektne trať, ak je trať vybranou podpostupnosťou jeho orazených kontrolných stanovíšť. V tabuľke vidieť korektné prejdenie trate: \begin{tabular}{l| r| r| r| r| r| r| r} Trať: &31& & 32& 33& & 34 & 35\\ \hline Čip pretekára:&{\bf 31}& 47 & {\bf 32} & {\bf 33} & 31 & {\bf 34} & {\bf 35}\\ \end{tabular} Nevadí, ak pretekár navštívi stanovište, ktoré nie je na jeho trati (47) a tiež nevadí, ak navštívi druhýkrát to isté stanovište (31). Ak pretekár úspešne prešiel trať, zaradí sa do poriadia podľa času, inak je diskvalifikovaný. Softvér vyhodnotí časy pretekárov a zotriedi ich podľa nich. Diskvalifikovaní pretekári sú na konci. Výsledky môžeme exportovať do formátu HTML. Takisto sa dajú zobraziť výsledky s medzičasmi -- ako dlho trvali každému pretekárovi jednotlivé úseky trate medzi kontrolnými stanovišťami. Po skončení pretekov sa výsledky ďalej spracúvajú, aby sa mohli vyhodnocovať dlhodobé súťaže -- napríklad Slovenský rebríček. Program tiež umožňuje export do formátu pre Slovenský rebríček.