12.9.2007 som sa vydala za pánom Kalašom ukázať mu ešte poslednú verziu nášho projektu na TPS. Chcela som, nech si to odskúša na tablet PC, lebo až v poslednej verzii bolo naprogramované rátanie úspešnosti písania. Mala som preto požičané tablet PC. Kedže som ho nenašla, išla som nájst aspoň Mareka Nagya. Rozmýšľala som, či by som predsalen nezmenila diplomovú prácu na takúto tému. Potrebovala som na to však názor niekoho, kto podobné práce už školil.
Tak som mu zaklopala na dvere a on ma pozval dovnútra. Ukázala som mu náš projekt, povedala, ako tam rátam úspešnosť. Spýtala sa ho, či by sa nedala robiť diplomová práca na podobnú tému, lebo som už na tom spravila veľa a nechcem to teraz len tak odložiť niekam, kde to už nikto neuvidí. Tak sme sa o tom začali rozprávať. Rozmýšľala som smerom, čo všetko sa s tým dá robiť. Vtedy som vymyslela, že by sa to možno zišlo do škôl pre deti s rôznymi ochoreniami. Jednak preto, že tie vedia lepšie zohnať financie, takže by si mohli možno v budúcnosti aj kúpiť tablet PC a dvak preto, že to môže dokázať učiť písať aj deti s rôznymi chorobami (obrnou a podobne). Pretože ja môžem sledovať tlak pera, v prípade, že príliš tlačia, poslať ich na nejaké rozcvičovacie úlohy.
Dohodli sme sa, že môžem robiť u ňho diplomovú prácu. Ukázal mi jeho program, ktorý slúžil na učenie deti čítať. Mohla by som svoju časť doprogramovať k tomu jeho, čo by bolo na učenie deti písať. Povedal mi, ktoré diplomové práce si mám preštudovať. A to práce Mareka Tomachu a Jozefa Červeňa, ktorí minulý rok svoje práce obhájili. Keď to budem mať preštudované, mám sa s ním znova stretnúť.