Stalo sa to takto: Priateľ doniesol domov Tablet PC. Bola som z neho nadšená. Videla som na ňom nové možnosti, čo sa s nim dá robiť. Rozdiel medzi papier+pero a tablet PC nie je vôbec veľký, čo sa týka polohy pera. Keď bude človek písať na tablete, rovnako bude písať aj na papiery. Avšak ten rozdiel je v niečom inom. Tablet PC má oveľa väčšiu silu. Výpočtovú silu, možnosť snímať tlak pera. Všeličo sa nájde. A tak mi napadlo, že kedže o budem mať v rámci pedagogického minima predmet Tvorba pedagogického softvéru (TPS), môžem na ňom spraviť softvér na učenie deti písať.
Tak sme so spolužiakom robili projekt na TPS. Ja som sa starala hlavne o vymyslenie a naprogramovanie algoritmu, ktorý by vedel ohodnotiť napísané písmeno a písanie v triede (teda písanie podľa predlohy, keď vidí vybodkované písmeno, vyčiarkované, celé, alebo vidí iba prvý bod). Spolužiak sa staral o obrázky, zvuky a hru mimo triedy. Toto celé sme programovali v Imagine, pretože prototyp bol povinný v Imagine a potom sme v tom už pokračovali, kedže už bolo veľa vecí hotových. A hlavne Imagine má výhodu v práci s animáciami. Avšak neskôr som to aj tak oľutovala, keď som sa na ňho hnevala, lebo má ešte veľa bugov.
Algoritmus mi pomáhal vymýšľať Mišo Forišek. Najprv vymyslel, že to môžem robiť dynamickým programovaním (a nevedel o tom, že v tomto prípade sa to nazýva DTW, ktorý ja budem teraz v diplomovej práci využívať). Avšak problém nastal s časovou zložitosťou. Kedže v Imagine sa pracuje s lineárnym zoznamom, v ktorom prístup k i-temu prvku trvá lineárny čas od počtu prvkov zoznamu, tak samotná dynamika by mala zložitosť až O(n4), čo by pre tisícky bodov trvalo pridlho. A tak sme vymysleli niečo iné. Už predtým som rozmýšľala nad tým, že keby som nejak vedela správne popárovať body na vzorovej a napísanej krivke, tak potom keď si porátam nejakú funkciu z vzdialeností jednotlivých párov bodov, tak toto chcem mať čo najmenšie. Napríklad môžem zobrať súčet štvorcov vzdialeností. Z tohto by som už vedela nejak vyrátať úspešnosť napísania písmenka. Len ako to správne popárovať. Na to mi MišoF vymyslel znova spôsob. Budem sa pozerať na body na krivke v nejakých časoch. Takto som to teda aj do nášho pojektu naprogramovala. Fungovalo to celkom pekne. Avšak našla som problém. Keď človek nepíše konštantnou rýchlosťou, tak to bude zle.
Vrámci projektu som sa rozprávala aj s kamarátkou, ktorá študuje učiteľstvo 1.-4. ročník základných škôl. Tam ich učili veľa o metodike písania. Dozvedela som sa, že tablet PC je veľmi vhodný na učenie písania, pretože deti by mali pero držať kolmejšie. Dokonca pri písaní by nemali mať ruku položenú na písanke. Na toto by bol ideálny ešte aj TouchScreen. Lebo tam človek musí mať ruku vyššie. Počas celej práce na projekte som si uvedomila jednu peknú vec, že na papieri mi nikto nikdy nepovedal, ako mám postupovať pri písaní písmena. Teraz to je už v písankách znázorňované šípkami. Ale málokto vie overiť, či to písmeno bolo naozaj napísané správnou postupnosťou ťahov. To však počítač vie jednoducho.
A takto teda vyzerá náš projekt na TPS. Je to hra s názvom Čarodejník Griflík. Mimochodom meno Griflík dala hlavnej postave moja mama, keď prvýkrát videla Tablet PC a pripomenulo jej to staré časy.